Ratüpurɨ 10
PNG1 Suda-yafe ndɨfo nindou mamɨ adükarɨ Ågoaf Sisariahü manüÅgu, ahandɨ ndürɨ Kornirius. Ai Romɨ-yafe ami ranambe 100 ami Itari sei arɨhündɨ ra hɨfandapurɨ randeimb-ani. 2 Ai Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ Godɨmbo ahɨnɨyei rɨhündeimb-anei. Asu Suda ai napo mbonɨmbo-marɨhümündia ahandɨmayo kakɨ adükarɨ sagadürɨ randühɨ asu Godɨmbo muÅguambo si dɨdɨbafɨfi marandɨ. 3 Nɨmbambe safɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, Godɨndɨ nendɨ mamɨ ahambo sowahɨ kusü hoafɨyundühɨ yahuya “Kornirius,” mehu. 4 Asu Kornirius ai ahambo yɨhɨmboyuhü hɨmboa parirühü hoafɨyundühü yahuya, “Adükarɨ, se nɨnɨmboeafa?” mehuamboyu. Asu Godɨndɨ nendɨ ai sɨmborɨ yahuya, “God ai sɨhafɨ dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨyumboani. Asu ai hoeireandɨ se nindou afɨndɨ napo mbonɨmbo rɨhümündeimbɨmbo farɨhawandürɨ marandɨ ranahambohünda God ai sɨhambo hohoanɨmo-yumboani. 5 Haponda se nindou bɨdɨfɨrɨ Sopa-nambo koandɨhawapurɨ nindou ahandɨ ndürɨ Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ-mayu ranahambo fihimündɨ sɨnɨmbohünda. 6 Ai ndürɨ mboafo Saimon burmakau hoearɨ nafɨra randeimbɨ-dɨbo manüÅgu. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨmɨ mafondaro,” mehu. 7 Godɨndɨ nendɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindo ra huane asu Kornirius ai ahandɨ ratüpurɨyafanɨ rɨnandeimbɨ asu ami mamɨyu ranahamumbo mborai mehupurɨ. Ami ra Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu Korniriusɨmbo farɨherü randeimbɨyu. 8 Asu Kornirius ai muÅgu-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo ndore wataporɨmbo-rapurɨ mbura Sopanambo koamarɨhepura mahomo. 9 Ågorü sina ai homo Sopa Ågoafɨ tebünanɨ tüküyafundane, hüfünɨmbo Pita ai Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda worɨ bogɨmondɨwamɨ mahafu. 10 Ranɨyo asu Pita ai wembomboyuhü sesɨ sesɨmbo hohoanɨmomayu. Åga awi sesɨ dɨdɨboadombarɨhi nou ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai Pitambo tükümefeyoa hoeimareandɨ. 11 Ai hoeireandane, sünü sübüdɨhoehɨyo, asu nɨnɨ-moatükunɨmbai hoearɨ adükarɨ yimbuyimbu hɨmborümbɨ nahurai hɨfɨnambomare koso. 12 MuÅgua mamɨkarambo yimbuyimbu tɨÅarümbɨ nɨnɨhondɨ asu wako, amoasɨrɨ ai hɨfɨsüÅgu hahabodei, asu ndu ai nɨmoamo botɨrɨhehi arɨhündɨ ranambe nɨnoumayo. 13 Asu yafambe mamɨ Pitambo hoafɨyohü yahoya, “Pita, se botɨyafo, nɨnɨhondɨ hɨfokoaro, mando, sowasɨfɨ,” meho. 14 Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, ro sesɨ Sudambo ai moaruwai-ane sei arɨhündɨ ra Ågɨrɨ dagadɨhɨ,” mehu. 15 Asu yafambe ranai asükaiyo yimbumbo hoafɨyohü yahoya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo God ‘aboed-ane’ mehu ra, se Ågɨrɨ ‘moaruwai-ane’ mbɨsafɨ,” meho. 16 Yafambe ra Ågɨmɨmbo yare hoafɨmendowa, asu ranɨ-moatükunɨ ra nɨmehünou sünambe asükai hɨhɨrɨfe mahafo. 17 Asu Pita ai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo hohoanɨmoyuane, nindou Kornirius koamarɨhepurɨ ranai sɨnɨmo tüküyafu hou asu Saimonɨndɨ worɨ ranahambo düduyafu hou homo, ahandɨ ginɨrɨ yipurɨkɨmɨ manɨÅgomo. 18 Asu ai mɨÅgɨyomo düduyafundühɨ yahomoya, “Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ ranai nüÅguwai wanɨyo?” mehomo. 19 Pita ai yafogoadɨnambo nahurai hoeimareandɨ ranahambo hohoanɨmoyuhü nüÅguwane, Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Se hɨmborɨyafɨ. Nindou Ågɨmɨ ai sɨhambo kokoarunɨnɨ. 20 Se botɨyafo hawa, hanɨfɨ hɨfɨnɨ yibadɨnambo asu se Ågɨrɨ ai-babɨdɨ Ågafɨhü afɨndɨ hohoanɨmondafɨ. Åga ranana ro koamarɨheheapura masɨnɨmo-ane,” meho. 21 Pita ai ranahamumbo sowana hanü hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se wamboemo kokomaründɨrɨ, Åga ro-ana nda. Nɨmboemo se masɨnɨmo-a?” mehuamboemo. 22 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ami bogorɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindoa ai koamarɨhemuna masɨnefɨ sɨhambo hoafɨyowanɨ se ahandɨ worɨna hɨfombohünda. Ai mbumund-ani asu Godɨmbo ahɨnɨyuhü ndore hohoanɨmoyumb-ani. MuÅgua Suda ai ‘Aboedɨ hohoanɨmoeimb-ani’ sei marɨhündɨ. Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya ‘Se Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda ahambo hoafɨndafɨ koaboadɨ-wandühɨ anɨmboya, “Wandɨ worɨna dɨdɨfɨ,” mbɨsafɨ,’ mehu." 23 Pita ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya “Se sɨnɨmo mamɨ nɨmbɨ ro-dɨbo apoefo,” mehuamboyo. Apomo mburu asu siambe ai botɨfi napoamündɨ haya mahomonda asu Sopahündɨ Sisasɨmbo süÅgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai Pita-babɨdɨ mahomo. 24 Ågorü sihɨ ai homo Sisariahü tükümefundɨ. Asu Kornirius ai ranɨhü ahamumbo hɨfandapurɨ mamaru. Ai ahandɨ mamɨsɨrɨ, asu Ågunindɨ ranaheimbo hoafɨmayundüra ahandɨ worambe Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda gugurɨyahi mamarei. 25 Pita ai hu worambe kefuai Korniriusɨndɨ hɨmboahü tüküfiyuane Kornirius ai ahambo adükar-ani yahu haya ahandɨ yirɨkɨmɨ piyu mamaru. 26 Åga asu Pita ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se botɨyafo. Ro-amboa nindou se nahurai-anahɨ,” mehu. 27 Pita ai Kornirius-dɨbo wataporɨyu hu kefuai, asu nindou afɨndɨ fanda meÅgoro ra hoeimareandɨ. 28 Asu Pita ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se sɨheihoarɨ fɨfɨrɨhindɨ ro yɨhoefɨ ndɨfo-babɨdɨ nɨmarɨpoanɨ asu ahei worambe kefoefepoanɨ sei arɨhündɨ. Åga God ai wambo nafuimayu, ro Ågɨrɨ nindou mamɨ moaruwai-ani mbɨsahɨ. 29 Ranɨmboanahɨ asu ro moai sɨmborɨ hoafɨ kɨkɨhɨrɨheandɨ wambo ndanɨhü sɨnɨmbo hoafɨmemo ra. Asu haponda sɨheimbo düduweheandɨ, nɨmboyei se wambo sɨnɨmbo hoafɨmayeia?” mahuamboyu. 30 Asu Kornirius ai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨhündɨ ro wandɨ worambe nɨmbambe safɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yaheandane, asu nɨmehünou sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai wandɨ hɨmboarühɨ hɨmboarambe forɨhoeimbɨ hoearɨ güde haya manüÅgu. 31 Asu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Kornirius, God ai se dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨ-yumboani. Asu se napo mbonɨmbo-rɨhümündi-mbɨmbo kakɨ napo sabadürɨ arandɨ ra fɨfɨreamboani. 32 Ranɨmboane asu se sɨhafɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhawapura Sopa-nambo Ågomo Saimon Pitambo hoafɨndɨmondowa mbüsüfuwamboane. Saimon ai ahandɨ ndürɨmboafo Saimon-dɨbo-ani anüÅgu. Ågorü Saimon ai burmakau hoearɨ nafɨra randeimb-ani. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨm-ane afondaro,’ mehu. 33 Ranɨmboyu asu sɨhambo sowana nindou bɨdɨfɨrɨ nɨmehünou koamarɨheheapurɨ. Asu se aboedɨ hamɨndɨyo ndanɨhü masɨfomo. Asu haponda muÅguambo ro sühifɨ ndanɨhü Godɨndɨ hɨmboarühɨ anɨboadefɨ. MuÅguambo hoafɨ Adükarɨ ai sɨhambo hoafɨmayu ra se hoafɨyowanɨ ro hɨmborɨmbo asefɨ,” mehu. 34 Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhea-mboanahɨ nindou muÅgua Godɨndɨ hɨmboahü sɨsɨmogodɨ yaÅgɨr-anefɨ. 35 God ai muÅguambo nindou ahambo ahɨnɨyeihɨ ahandɨ hohoanɨmo süÅgurɨhinda ranaheimbo hohoanɨmoyundürɨ arandɨ. 36 God ai Israer yɨhoefɨmbo aboedɨ hoafɨ koamarɨhendɨ ra se fɨfɨrɨhindɨ. Hoafɨ ra rahurai-ane, ‘Sisas Krais ai muÅguambo nindou ahei Adükar-ani asu ai sɨhefɨmbo God-babɨdɨmbo mamühɨ-mareamunɨ.’ 37 Horombo Sudia-yafeambe muÅguambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra se fɨfɨrɨhimboanei. Horombo Son ai Garirihü boatei nindou hundürɨmbo hoafɨmayu. 38 Se Sisas Nasaretɨhündɨ ra fɨfɨrɨhorɨ God ai Yifiafɨ Aboedɨ Ågɨnɨndɨ kameihɨ masagado. Ai hoahoaÅgu wakɨreandühɨ nindou farɨhendürühɨ muÅgua Satanɨndɨ Ågɨnɨndɨ hoarehɨ manɨmboei ranaheimbo aboedambo-mareandürɨ sapo God ai-dɨbo nüÅgumbo wambo. 39 Suda-yafe hɨfambe asu Serusaremɨhü muÅgu-moatükunɨ ramareandɨ ra hoeirɨhu hohu anɨhond-ane sefɨ arɨhundɨ. Åga Suda ai ahambo Serusaremɨhü nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ parüwurɨ hou hɨfokoamarüwurɨ. 40 Åga Ågɨmɨ siyo haya God ai ahambo botɨmarira nindou hɨmboahü weindahɨ tükümefiyu. 41 Nindou muÅgua moai ahambo hoeirɨhorɨ, Åga wanɨ. Åga yɨhoefɨmbo horombo God ranahambo hoeife hefe hoafɨmbohündambo kafoare hɨnɨÅgɨ-mareamunɨ ro yaÅgɨrɨ hoeimarɨhurɨ. God ahambo yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ asu ro ai-babɨdɨ sesɨ sahusifɨ, hoe sɨmɨndefɨ marɨhundɨ. 42 Asu ai yihoefɨmbo hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou muÅguambo se aboedɨ hoafɨ bokarɨndɨhoemo-ndühɨ anɨhondümbo hoafɨndomondühɨ anɨmboya, “God ai ahambo nindou yaÅgɨrɨ nɨboadeimbɨ asu yifɨyeimbɨ aheimbo refe yɨbobofembohünda kamafoarir-ani,” mbɨsɨmo,’ mehu. 43 Horombo muÅgua Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahambohündambo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘MuÅgua ahambo anɨhondümbo-ndɨhoranɨ ahandɨ Ågɨnɨndɨna ranaheimbo God ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra gogorɨndɨhe-ndürɨmbui,’ mehomo,” Pita ramehu. 44 Pita ai hoafɨyuambe Yifiafɨ Aboedɨ ai nindou muÅguambo hoafɨ hɨmborɨmayei ranaheiwamɨ makoso. 45 Sudahündɨ anɨhondümbo-rundeimbɨ Pita-babɨdɨ masɨfomo ai hepünafu hou yahomoya, “God ai ahandɨ Yifiafɨ Aboedɨ Suda sɨhefɨ ndɨfoambo amboanɨ masagadürɨ,” mehomo. 46 Suda-yafe ndɨfo ai ranɨpoanɨmbo ranɨpoanɨmbo hoafɨna wataporɨyeihü ‘God ai aboed-ani’ masei ra hɨmborɨmemo. 47 Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Aheimbo hɨmonɨ hundürümbo nindou dɨdai yowanɨ mambüsɨndüra. Ai Yifiafɨ Aboedɨ masahümündi sɨhɨrɨ masahumɨndefɨ nahurai-ane,” mehu. 48 Asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sisasɨndɨ ndürɨnambo sɨheimbo hundürü-ndürɨmboemo,” mehu. Asu ai Pitambo hoafɨyahündowohü seiya, “Se ro-babɨdɨ yahunümbɨmbo nɨmbafɨ,” masei.
