Ratüpurɨ 13
PNG1 Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ Andiokɨhü anɨboadei ranahei mbusümo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ asu yamundu-rundeimbɨ manɨÅgomo. Ahamundɨ ndürɨ ra Barnabas, Simion, ahambo fi nɨmbandɨ sei marɨhündɨ, Rusius Sairinihündɨ, Manayen, ai Herot bogorɨndɨ Ågunindɨyu asu Sor. 2 Ai Godɨmbo hohoanɨmoyeihɨ sesɨ wehɨyeiane, asu Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Ro Barnabas weimbo Sor wandɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbo dɨbonɨmehapɨr-ane, Åga se ahafanɨmbo ranɨ ratüpurɨmbo kaboadɨhi hɨnɨÅgɨndɨhipɨrɨ,” meho. 3 Ranɨmboemo ai sesɨ wehɨyomondühɨ ahamundɨ warɨ ahafandɨwamɨ nandu houmbo koamarɨhaupɨra mahafanɨ. 4 Yifiafɨ Aboedɨ ai Barnabas, Sor ahafanɨmbo koamarɨhepɨra Serusia Ågoafɨna mahanɨfanɨ. Ranɨhü ai sipambe farefɨneanda sip ai Saiprus airanɨnambo sepɨrɨmɨndɨ maho. 5 Ai Saramis Ågoafɨhü tüküyafɨne hena Suda-yei rotu worambe Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbo-marɨnandɨ. Son Mak ai-babɨdɨmbo manüÅgu ahafanɨmbo farɨhefepɨrɨmbohünda. 6 Ai Saiprus airan Ågasündɨne Pafosɨhü tükümefɨneandɨ. Ranɨhü tɨbagɨre randeimbɨ mamɨ hoeimarɨnerɨ, ahandɨ ndürɨ Barsisas. Ai Sudahündɨyu asu tɨkarehaya hoafɨyuhüya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya rɨhandeimb-anahɨ,” mehu. 7 Ai gafman bogorɨ Sergus Paurus-dɨbo mamaru. Sergus Paurus ana aboedɨ hohoanɨmoyu kükühɨfoare fɨfɨreandeimb-ani. Ai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo yɨfiriyuhü asu Barnabas Sorɨmbo mborai mehupɨrɨ. 8 Åga asu tɨbagɨre randeimbɨ Erimas ai gafman bogorɨ ranahambo Sisasɨndɨ hoafɨ anɨhondümbofembo ra yowanɨ yahundombo Sor weimbo Banabasɨmbo hɨfɨnambo-mareapɨrɨ. (Tɨbagɨre randeimbɨ Barsisas ndürɨ ra Grik hoafɨnambo Erimas-ane masei.) 9 Åga Sor, Grik hoafɨna ahandɨ ndürɨ Por. Yifiafɨ Aboedɨndɨ ratüpurɨ worɨborɨ kɨdaboarɨ-mayu ranai Erimasɨmbo hɨmboa parirühɨ yahuya, “Se-ana Satanɨndɨ nɨmor-anafɨ asu se-ana aboedɨ hohoanɨmo ranahandɨ hürütimb-anafɨ. MuÅguambo tɨkai hoafɨ, moaruwai hohoanɨmo sɨhafɨ Ågusüfoambe amaro ranana afɨndɨ hamɨnd-ane. Se-ana muÅguambo Adükarɨndɨ aboedɨ nafɨ moaruwaimboro randüh-anafɨ. Awi se ranɨ hohoamɨmo ra hɨnɨÅgɨfembo moei safɨmboyafa? 11 Asu se hɨmborɨndafɨ! Hapondanɨ Adükarɨ ai sɨhambo hɨmboarɨ sündianɨnanɨ se tütümondamboyafɨ. Haponda se Ågɨrɨ hüfɨhamɨndɨ hoeindowandɨ, Åga akɨdou gedühɨ safɨ nɨmandɨmboyafɨ,” mehundo. Ranɨyo asu nɨmehünou mburɨÅgai peyowohüyo Erimasɨmbo nɨmbɨ mamaro. Ranɨyu asu ahambo watɨÅarɨhü kɨkɨhimündɨ hefembo nafɨ nafuimbohünda nafɨ kokomarandɨ. 12 Gafman bogorɨ ai ra hoeire haya anɨhondümbo-mareandɨ. Asu ai Adükarɨmbo yamundɨfe hoafɨ hoafɨmefanɨ ra hɨmborɨyu haya hepünɨmefiyu. 13 Por asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai-babɨdɨ Pafos Ågoafɨ Ågasündundanɨyo sip ai sepurɨmɨndɨ haya Perga Ågoafɨnambo Pamfiria-yafeambe maho. Åga Son Mak ai hɨnɨÅgɨreapurɨ haya hɨhɨrɨfi Serusaremɨnambo mahu. 14 Ai Perga Ågasündɨne hena, hafanɨ Andiokɨhü Pisidia-yafeambe tükümefɨneandɨ. Ranɨyo asu moanɨ Ågoafɨmbo nɨmarɨmbo si rasɨmboanɨ ai Suda-yafe rotu worambe kefoene mamarɨfanɨ. 15 Mosesɨndɨ ahnümbɨ hoafɨ asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ ra bokarɨhoemo mburumbo asu hɨfandɨ-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wandafɨ weimbo, se nindou-yei Ågusüfoambe Ågɨnemɨndɨmbo hoafɨ hohoanɨmo-ndafandühɨ ana, hoafɨndafanɨ,” mehomo. 16 Por ai botɨfi nüÅgumbo warɨ pakarɨfoareandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Wandaf, Israerɨhündɨ asu nindou amurɨ Godɨmbo ahɨnɨrɨhorɨ rɨhündeimbɨ se hɨmborɨndei. 17 Israer-yafe God ai sɨhefɨ amoao kamafoareandür-ane. Ai Isipɨhü fehefehündɨ-yahi nɨboadeiane, God ai Ågorü süÅgumareanda nindou afɨndɨ momorɨmayei. SüÅgunambo ahandɨ adükarɨ Ågɨnɨndɨnambo ai semündündürɨ Isip hɨnɨÅgɨrɨhi hehi mahei. 18 Nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nɨboadeimbo 40 hɨmbanɨ Godɨndɨ hoafɨmbo moei masei, Åga asu God ai aheimbo fehefendürɨmbohünda tɨÅɨrɨfomayu. 19 Kenan-yafe hɨfɨhü 7 sɨrɨ God ai aheimbo yɨhɨrɨrearühɨ hɨfɨ ra Israer aheimbo masagadürɨ horombo hoafɨmayu süÅgu. Horombo Israer ai Isip sowana hei nɨmareimbo asu süÅgunambo Kenanɨnambo mahei ra 450 hɨmbanɨyo. 20 SüÅgunambo God ai Israerɨmbo hɨfandɨyo-ndürɨmbohünda yɨboboru rundeimbɨ nindou kamafoareapura ai hɨfandɨrundürɨ homomboyo süÅgunambo Samuer Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai tüküfi ahamundɨ fondɨ kasɨmaramündu. 21 Ranɨ-sɨmboanɨ Israer ai adükarɨ bogorɨ semɨndɨmbo hoafɨmehündowamboyu asu God ai Sor, Kisɨndɨ nɨmorɨ, ahei adükarɨ bogorɨ kamafoarirɨ. Ai-ana Bensaminɨndɨ sɨrambeahɨnd-ani. Ranɨyu ai adükarɨ bogorɨmbo 40 hɨmbanɨ mamaru. 22 Åga God ai ahambo raguanamborirɨ mburambo Defit ahei adükarɨ bogorɨmbo hɨnɨÅgɨmarirɨ. God ai ahambo hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro Sesindɨ nɨmorɨ Defit fɨfɨrɨhinɨ, Åga wandɨ Ågusüfo ai nindou rahurai ranahambo anahɨ hohoanɨmo-ayahɨ. Nɨmboe ai anɨmbo wandɨ hohoanɨmo süÅgundeambui,’ mehu. 23 God ai Defitɨndɨ sɨrambeayahɨndɨ Sisas sɨhefɨmbo aboedambo-fembohünda Israer sowana koamarɨherü horombo hoafɨmayu süÅgu. 24 Sisas ai weindahɨ tüküfekoate-yuambe Son ai Israerɨhündɨ muÅgu ranaheimbo aboedɨ hoafɨ bokarɨhendürühɨ yahuya, ‘Sɨhei hohoanɨmo moaruwai daboadanambo-ndɨhinda asu sɨheimbo hundürü-ndɨhandürɨ-mboyahɨ,’ mehu. 25 Ndeara Son ai ahandɨ ratüpurɨ muÅgumbo yaÅgɨrɨ-yoanɨyo ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Se hohoanɨmoyeiya ro dɨdeyaha? Ro-ana nindou sapo se hɨfandarɨhündɨ ranɨyahɨpoanɨ. Se hɨmborɨyei! Nindou ra süÅguna tükündɨfimbui, Åga ro-ana ahandɨ sufihɨndɨ wofɨ fufurɨhefembo ra aboedɨyahɨpoanɨ,’ mehu. 26 Wandafɨ mamɨ, se-ana Abrahamɨndɨ ahuirɨ anei, asu Suda-yafe ndɨfo se Godɨmbo hohoanɨmoyei arɨhündɨ God ai aboedambo-ndeamunɨmbui hoafɨ ranana ai sɨhefɨmbo soana koafoareamboani. 27 Serusaremɨhündɨ nindou anei asu ahei bogor-anemo ai moai Sisasɨmbo aboedambore randeimb-ani sei ndorɨhorɨ fɨfɨrɨhorɨ. Asu ai moai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ muÅguambo Ågoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranambe hoeiru marundɨ ra fɨfɨrɨhindɨ, Åga wanɨ. Ai ahambo papɨ-hoafɨmarɨhorɨ horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ranɨ-moatükunɨ tükündɨfemboe mehomo süÅgu. 28 Åga yɨbobofeambe Sisasɨmbo hɨfɨkoefimbo moai hoafɨ yaÅgoro, Åga asu moanɨ hoaÅgɨrɨhi hehimboyei papɨ-hoafɨrɨhorühɨ Pairatɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, ‘Hɨfokoarɨworɨ,’ masei. 29 Ai muÅguambo moatükunɨ ramarɨhindɨ ra horombo Baiborambe hoafɨmayo süÅgu. Ranɨyo süÅgunambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨndɨ foarɨndümo hanɨmo hoÅguambe masɨhawurɨ. 30 Åga God ai ahambo yɨfɨhündɨ botɨmariramboyo nindou ai-babɨdɨ Gariri hɨnɨÅgɨru hou Serusaremɨnambo afɨndɨ si mahafomo ranai ahambo hoeimarüwurü. Nindou ranai haponda Sudambo ranɨmbo wataporɨmboru marundɨ. 32 Haponda ro sɨheimbo yarɨho hoafayehɨ: God ai sɨhefɨ amoao mamɨmbo horombo hoafɨmayu süÅgu haponda ahei ahuirɨmamɨ sɨhefɨmbo anɨhondümbo tükümefeyo ra Sisas yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ. Ndanɨ-moatükunɨ hoafɨmayo ra Herü Buk yimbu ranambe amboa mbapenɨÅgo. ‘Se wandɨ nɨmor-anafɨ, haponda ro sɨhafɨ ape-anahɨ.’ Buk Song 2:7 34 God ai yɨfɨhündɨ ahambo botɨmarirɨ, Åga ai Ågɨrɨ hɨhɨndüfi Ågu yɨfɨ ambe-ambe sümbondu. Ranɨ-moatükunɨ ra God ai hoafɨmayu süÅgu, ‘Ro sɨheimbo aboed-aboed-ndɨheandürühɨ asu anɨhondü aboedɨ moatükunɨ ndahandürɨ-mboyahɨ horombo ro Defitɨmbo saimbo hoafɨmayah süÅgu.’ Aisaia 55:3 35 Ranɨmboyo Ågorü Herü Bukambe hoafɨyohü yahoya, ‘Sürɨhoeimbɨ nindou ranahambo se Ågɨrɨ hɨnɨÅgɨ-ndoworanɨ sümbondu,’ meho. Buk Song 16:10 36 Defit ai nüÅguambe Godɨndɨ hohoanɨmo süÅgu ratüpurɨmayu. SüÅgunambo ai yɨfɨmayuwamboyo ahandɨ amoao-babɨdɨmbo masamboarɨhora asu ahandɨ fi ra sümbomayo. 37 Åga sapo nindou God ai hoÅguambeahɨndɨ yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ ranana moai ahandɨ fi ra sümboyo. 38 Ranɨmbo-anɨmbo, wandafɨ mamɨ, se fɨfɨrɨ-mbɨrɨhinda-mboane, ro sɨheimbo hoafɨ aboedɨ hoafɨyefühɨ sefɨya, Nindou ndanana waÅgei sɨhei moaruwai hohoanɨmo gogorɨndɨhembui. MuÅgu moaruwai hohoanɨmo ra Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ana Ågɨrɨ gogorɨndɨhe mbunda nindou mbumundɨ mbɨso. Åga nindou Sisasɨmbo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, ahei moaruwai hohoanɨmo gogorɨhendühɨ nindou mbumundɨ mbüsümbui. 40 Ranɨmbo anɨmbo se hɨbadühündɨ! Åga rananɨ moatükunɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundembɨ hoafɨmemo ra sɨheimbo sowahɨ tükündɨfemboe. 41 Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Anɨhondümbo-fekoate-yeimbɨ, se hɨmborɨndei, Se-ana hepünündahi mbundühɨ Ågei yɨfɨndei. Nɨmboe se nɨboadeiambe ro mamɨ-moatükunɨ ratüpurɨ-ndamboyahɨ. Nindou mamɨ ai ratüpurɨ ranahambo hoafayu ana, se Ågɨrɨ anɨhond-ane mbɨsei,’ Habakuk 1:5 mehomo,” mehu. 42 Asu Por, Barnabas ai Suda-yafe rotu worɨ hɨnɨÅgɨrɨne hena hafandanɨyo, nɨmorehɨ nindowenihɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Ågoafɨmbo nɨmarɨ si ranambe hoafɨ nda süÅgunambo asükai yɨhoefɨmbo hoafɨndafanɨ,” masei. 43 Rotu worɨ hɨnɨÅgɨrɨhi moanambühɨ tüküyahindanɨ, Suda nindou asu ndɨfo Suda-yafe rotumbo hei-rɨhündeimbɨ ai Por Barnabas yafandɨ süÅgu mahei. Aheimbo dɨbafɨrɨnearühɨ safanɨya, “Se Godɨndɨ moanɨ hɨpoambofe ranambe nɨmboei Ågei,” masafanɨ. 44 Asükai Ågorü Ågoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranambe nindou adükarɨ Ågoafɨhündɨ muÅguambo ai Adükarɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo mafandɨhindɨ. 45 Asu Suda ai nindou afɨndɨ hoeirɨhi hehi Ågusüfoambe moaruwaimayei. Ranɨyo ai Porɨndɨ hoafɨ hɨfɨnambo-rɨhindühɨ moaruwai moaruwaimbo-marɨhindɨ. 46 Ranɨmboyo Por weimbo Barnabas ai yɨhɨmbokoate hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Godɨndɨ hoafɨ sɨheimbo boatei mbɨhowamboane. Åga asu se hoafɨ ndanahambo daboadanambo-arɨhindɨ. Ro rarɨhe hohoanɨmoayahɨ, se sɨheihoarɨ hohoanɨmoyeihɨ seiya, ‘Ro-ana koadürümbo-koadürümbo nɨÅgombo ra Ågɨrɨndefɨ,’ asei. Ranɨmbo anɨmbo se hɨmborɨndei! Haponda sɨheimbo hɨnɨÅgɨrɨhorü hohoa sɨhei ndɨfo sowana ahehɨ. 47 Adükarɨ ai yɨhoefɨmbo hoafɨyuhü yahuya, ‘God ai nindou aboedambo-fembo ranahambo muÅguambo hɨfɨ semɨndɨ hombohünda ro sɨhambo Suda-yafe ndɨfombo si nahurai hɨnɨÅgɨ-marɨheanɨnɨ,’” masafanɨ. 48 Suda-yafe ndɨfo ai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi hɨhɨf-hɨhɨfɨyeihɨ Adükarɨndɨ hoafɨ aboed-ane masei. MuÅguambo nindou God ai yaÅgɨrɨ gedühɨ nɨÅgombo kamafoareandürɨ ranai anɨhondümbo-marɨhindɨ. 49 Adükarɨndɨ hoafɨ ra muÅgu hɨfɨ ranɨhü maho. 50 Ranɨyo asu Suda ai Ågoafɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ asu Suda-yafe ndɨfo nɨmorehɨ bogorɨ Godɨmbo hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ ranaheimbo hohoanɨmo botɨmarɨhindüra Por Barnabasɨmbo moaruwaimbo-rɨhipɨrühɨ ahei Ågoafɨhündɨ hemafoarɨhipɨrɨ. 51 Ranɨmboyafanɨ ai ahei hohoanɨmo moaruwai ra fɨfɨrɨmbɨrɨhinda safanɨ hena nafuimbohünda hɨfɨ hasüfɨ ahafandɨ yirɨfihɨndɨ kükifoarɨne mburɨna asu Aikoniamɨnambo mahafanɨ. 52 Yifiafɨ Aboedɨ ai Andiokɨhündɨ Sisasɨmbo süÅgurɨhoreimbɨ ranahei fiambe tükümefeyondüra afɨndɨ hɨhɨf-hɨhɨfɨmayei.
