Ratüpurɨ 7
PNG1 Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranai Stifenɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Ndanɨ-moatükunɨ wataporɨmbo-arundɨ ra anɨhondüyo?” mehuamboyo. 2 Asu sɨmborɨ Stifen ai hoafɨyuhü yahuya, “AmoÅgo mam-anemo asu ape mam-anemo, awi se wandɨ hoafɨ hɨmborɨ-yomo. Sɨhefɨ amoao Abraham ai Haran Ågoafɨnambo hokoate Mesopotemia hɨfɨhü nüÅguambe Adükarɨ God Ågɨnɨndeimbɨ ranai ahambo-o tükümefiyu. 3 Ranɨyo God ai hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ hɨfɨ asu fikɨmɨnɨndɨ hɨnɨÅgɨndo hawa Ågorü hɨfɨ ro nafuindahanɨ ranɨnambo Ågafɨ,” mehundo. 4 Ranɨyo Abraham ai Kardia hɨfɨ hɨnɨÅgɨre haya hu Haran Ågoafɨhü manüÅgu. Asu ahandɨ afɨndɨ ai yɨfɨmayuamboyo God ai koamarɨheira haponda se anɨÅgomo ndanɨhü hɨhɨrɨfi sünɨ manüÅgu. 5 God ai moai Abrahamɨmbo hɨfɨ ra akɨdou-amboanɨ kɨkɨreando. Åga Abraham ai nɨmorɨkoate-yuambe God ai hoafɨyuhüya, “Hɨfɨ nda ndahanɨnanɨ sɨhafɨ nɨmorɨ asu ahuirɨhoandɨ ahei hɨfɨndɨmboe,” mehundo. 6 God ai Abrahamɨmbo ndare hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ ahuirɨhoandɨ ranai hɨfɨkoate-ndei hehimbo Ågorü nindou-yei hɨfɨhü Ågei nɨmboeimboyei. Rananɨmbo nindou ranɨ hɨfɨhündɨ ranai 400 hɨmbanɨ aheimbo moanɨ ratüpurɨyei rɨhündeimbɨmbo ndɨhindürühɨ moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei. 7 Åga asu süÅgunambo ana nindou dɨdɨyei aheimbo moanɨ ratüpurɨyei rɨhündeimbɨmbo-arɨhindürɨ ranaheimbo tɨÅɨrɨfo ndahandürɨmboyahɨ. Asu süÅgunambo ahei nɨmorɨ ai ranɨ hɨfɨ ra hɨnɨÅgɨndɨhi hehi ndühɨ dɨdei wambo Ågusüfo pandɨhindɨrɨmboyei. 8 Fihoearɨ kefe tɨrɨhefe hohoanɨmo ra God ai Abraham-dɨbo hoafɨ fɨramündɨ masɨhendɨ. Ranɨyo süÅgunambo Abraham ai ahandɨ nɨmorɨ Aisakɨmbo 8 siyuambe fihoearɨ kari tɨrɨmarɨherü. Aisak amboanɨ ahandɨ nɨmorɨ Sekopɨmbo hoearɨ kari tɨrɨmarɨherü, asu Sekop amboanɨ ahandɨ nɨmorɨ 12 sɨhefɨ amoao mamɨ ahamumbo ramareapurɨ. 9 Sekopɨndɨ nɨmorɨ apodoho mamɨ-memo ranai ahamundɨ akɨdɨ Sosepɨmbo yɨboaruko-rüwurühɨ-yomo Isipɨnambo moanɨ ratüpurɨyo randeimbɨ nindoumbo-fembo nindou-yomondɨ warɨhümarüwurɨ. Åga God ai, ai-dɨbofihɨ ahandɨ tɨÅɨrɨfo ranambeahɨndɨ aboedambomarirɨ. God ai Sosepɨmbo ndorɨhoeimbɨ fɨfɨrɨfe masagado ranɨmbo ahandɨ adükarɨ bogorɨ ranai ahɨnɨrürühɨ hohoanɨmoyundo marandɨ. Ranɨmboyo Isip-yafe adükarɨ bogorɨ ranai gafmanɨ-yomondɨ adükarɨ bogorɨmbomarira ahandɨ worambe muÅgu-moatükunɨ eÅgoro ra hɨfandɨmarandɨ. 11 Ranɨyo süÅgunambo Isip asu Kenan hɨfɨhü yahɨmo afɨndɨ tüküfehü nümbürɨhündɨ sesɨ yapataparɨyohü sesɨkoate-yeihɨ wembo afɨndɨ tükümefeyo. Ranɨyo Sekopɨndɨ nɨmorɨ sɨhefɨ amoao mamɨ ranai sesɨkoate-memo. 12 Åga asu Sekop ai Isipɨhü wit eÅgoro hoafɨ hɨmborɨyu haya ahandɨ nɨmorɨ sɨhefɨ amoao mamɨ ra weaÅgurühɨ hondü koamarɨhepurɨ. 13 Asükai hɨhɨrɨyafu mahomondamboyo Sosep ai ahandɨ amoÅgo mamɨmbo ro Sosep-anahɨ mehua asu Isip-yafe adükarɨ bogorɨ ranai Sosepɨndɨ amoÅgo mamɨ ra fɨfɨrɨmareapurɨ. 14 Ranɨyo Sosep ai ahandɨ afɨndɨ Sekop asu fikɨmɨnɨndɨ 75 nɨmorehɨ nindowenihɨ ra semɨndɨndürɨ Isipɨnambo hombohünda nindou koamarɨhepurɨ. 15 Ranɨyo Sekop ai ahandɨ nɨmorɨ-babɨdɨmbo homo Isipɨhü nɨÅgomombo sɨhefɨ amoao mamɨ ra ranɨhü muÅgu yɨfɨsafɨmemo. 16 Ranɨyo asu ahamundɨ fi-nɨmoko ra Sekem Ågoafɨnambo sowapurɨndümo mahɨfomo hɨfɨ-kefepurɨmbohünda. Sapo Sekem Ågoafɨhü horombo Abraham ai Hamorɨndɨ nɨmorɨ-yomondɨ-mayo yɨfɨ samboefembo hɨfɨ kakɨnambo pemɨmayu ranambe samboefe-purɨmbohünda. 17 Horombo God ai Abraham-dɨbo hoafɨ fɨramündɨ masɨhendɨ ra asu anɨhondü tüküfehü Israerɨhündɨ nindou Isipɨhü anɨmboei ranai afɨndɨ safɨ tükümehindɨ. 18 Asükai süÅgunambo nindou mamɨ Sosepɨmbo fɨfɨrɨfikoate ai adükarɨ bogorɨmbofi tüküfi haya Isip hɨfandɨmarandɨ. 19 Ranɨyo süÅgudɨdɨ adükarɨ bogorɨ-mayu ranai sɨhefɨ amoao mamɨmbo wosɨhoaforɨ-randürühɨ aheimbo moaruwaimbo-mareandürɨ. Ranɨyo ahei nɨmorɨ ra yɨfɨsafɨmbeyeia yahuhaya moanambühɨ hɨnɨÅgɨfendürɨmbo hütihoafɨmarandürɨ. 20 Ranɨ-sɨmboanɨyo Mosesɨmbo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndoa aboedɨ hɨmbomayua asu God ai ahambo hohoanɨmo-mayundo. Ranɨyo Mosesɨmbo ahandɨ afɨndandɨ worambe Ågɨmɨ amoamo hɨfandɨmarɨhorɨ. 21 Asu Mosesɨmbo moanambühɨ masɨhehoramboyo Isip-yei adükarɨ bogorɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ai serɨmɨndɨ haya ahandɨ nɨmorɨmbore moaÅguimarɨrɨ. 22 Ranɨyo Isipɨhündɨ ranai Mosesɨmbo ahei muÅguambo hohoanɨmo aboedɨ ra yamundɨmarɨhorɨ. Asu ai Ågɨnɨndɨ nindouyu haya muÅgu-moatükunɨ ai hoafɨyuhü yare marandɨ. 23 Moses ai 40 hɨmbanɨyu haya ahandɨ nendɨ Israer aheimbo ho hoeifendürɨmbo hohoanɨmo-mayu. 24 Moses ai huane Isipɨhündɨ nindou mamɨ ai Israerɨhündambo moaruwaimbomarirɨ. Ranɨyo Israerɨhündɨ-mayu ranahambo hoarehɨrümündɨ haya Isɨpɨhündɨ-mayu ranahmbo buburürɨ hɨfokoamarirɨ. 25 Moses ai ahandɨ nendambo hohoanɨmoyuhüya, God ai wandɨ warɨ süÅgu afarɨhendürɨ ra fɨfɨrɨmbɨrɨhi-ndamboane mehu, Åga ai moai fɨfɨrɨhindɨ. 26 Ågorü sinambo asükai huane Israerɨhündɨ yimbu ranai yifiarɨ-mayafandamboyu kɨkɨfepɨrɨmbo mehu. Ranɨyu hoafɨyupɨrühɨ yahuya, ‘Se nɨmboe sɨmborɨ buburürɨ-ayafandɨ, Åga se-ana apodoho-anafanɨ,’ mehupɨrɨ. 27 Ranɨyu nindou Ågorü, Ågorü-dɨbo yifiarɨ botɨmareandɨ ranai Mosesɨmbo nɨnindirɨ pirirühɨ yahundoya, ‘Düdi sɨhambo yɨhoefɨ bogorɨmbore asu nindou yɨboboferambore hɨnɨÅgɨmareanɨna? 28 Se hamanɨ Isipɨhündɨ hɨfokoamarɨworɨ nou asu wambo hɨfokoa-mandowandɨrɨyo?’ mehuamboyu. 29 Moses ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyu haya Isip hɨfɨ hɨnɨÅgɨre haya hu Midian hɨfɨhü manüÅgu. Ai ranɨhü nüÅgumbo süÅguna nindouwenihɨ nɨmorɨ yimbu kamareapɨrɨ. 30 Asu 40 hɨmbanɨ howane süÅgunambo sünambeahɨndɨ nendɨ ranai Mosesɨmbo-so nɨmɨ-wohɨ furɨkoate-reandühɨ Sainai wafukɨmɨ nɨmɨwamɨ hai imami ambere tükümefiyu. 31 Moses ai ranɨ-moatükunɨ ra hoeire haya hepünɨfi afɨndɨ hohoanɨmoyuhü akɨmɨ türüfoefe hoeifembo mahu. Ranɨyo Adükarɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Ro sɨhafɨ amoao mamɨ, Abraham, Aisak, Sekop ahamundɨ God-anahɨ,’ mehuamboyu Moses ai hɨhamɨndarɨyuhü hoeifembo yɨhɨmbomayu. 33 Adükarɨ ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Sɨhafɨ yirɨ hoearɨ ra safurɨhoefɨ Åga, se hɨfɨ haponda anɨmbafɨ ndanana wandɨ yaÅgɨr-ane. 34 Wandɨ Israer nindou ranaheimbo Isipɨhü nɨne moaruwai moatükunɨ ramarɨhindɨ ra hoeirɨheandɨ. Asu ro ahei aranɨ ra hɨmborɨya heheamboyahɨ Isipɨyei warambeahɨndɨ aboedambo-fendürɨmbo makosahɨ. Ranɨmboane haponda Moses sɨhambo asükai Isipɨnambo koandɨheheanɨna Ågamboyafɨ,’ mehu. 35 Moses mamɨ ranahamboyo weaÅgurühɨ Israerɨhündɨ yimbu ai hoafɨyafɨnandowohüya, ‘Düdi sɨhambo bogorɨmbo-mareanɨnɨ asu hoafɨ hɨmborɨyohü yɨboboferambo mareanɨna?’ masafɨnando. Asu mamɨ aiyu God ai sünambeahɨndɨ nend nɨmɨwamɨ hai imamiambe tükümefiyu ahandɨ Ågɨnɨndɨnambo ahambo bogorɨmbofe asu Israerɨmbo aboedambofembo koamarɨherü. 36 Moses ai Israerɨhündɨ nindou ranaheimbo Isipɨhündɨ semündündürɨ mahu. Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ Isipɨhü asu Hambur sɨrɨwara ranɨhü rareandühɨ 40 hɨmbanɨ nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ manɨboadei. 37 Moses mamɨ ranaiyu Israer nindoumbo hoafɨyundürühɨ yahuya, ‘God ai ahandɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ro nahurai seambeahɨndɨ ndagadürɨmbui’ mehundürɨ. 38 Moses mamɨ ranaiyu Israer-babɨdɨmbo nɨmɨwohɨ furɨkoate-reandühɨ gugurɨyahi mamarei. Asu ahamboyu Sainai wafuambe sünambeahɨndɨ nendɨ ai hoafɨmayundo. Ai Godɨndɨ hoafɨ yaÅgɨrɨ nɨÅgo hohoanɨmo sairandeimbɨ ra semündü haya sɨhefɨmbo masendɨ. 39 Åga sɨhefɨ amoao mamɨ ranai moai Mosesɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei. Ai ahandɨ hoafɨ sahümündi pirɨhi hehi asükai Isipɨnambo hombo hohoanɨmomayei. 40 Ai Aronɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, ‘Moses ai yɨhoefɨmbo Isipɨhündɨ semündümunɨ masüfu, Åga ahambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra ro moai fɨfɨrɨhundɨ. Ranɨmbo anɨmbo se god mamɨ nafɨndandanɨ ai yɨhoefɨmbo aboedɨ nafɨ semündɨmunɨ mbɨhuwamboane,’ masei. 41 Ranɨyo nindou-mayei ranai tɨkai god burmakau nɨmorɨ nahurai nafɨrühü mburɨhü sesɨ sɨhehindühɨ warɨnambo hüti nafɨyoweimbɨ tɨkai god ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. 42 Ranɨmboyo God ai aheimbo daboadɨ hɨhɨrɨ-mareandüra ai hüfɨhamɨndɨ, amoamo, mupui ranahambo hohoanɨmomayei. Sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ bukambe mapenɨÅgo süÅgu. God yahuya, “Israer, se nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ 40 hɨmbanɨ manɨmboei ra moai wambohünda sesɨ sɨhehindɨ. 43 Se ser worɨmbombo sahümündi mahei ra wambo-hündambo-yopoanɨ, Åga tɨkai god Morek asu Refan ranɨ god sɨsamɨ mupuiyo nafɨrühü mburɨhü hohoanɨmoyei marɨhündɨ. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo ndühɨndambo koandɨhe-heandüranɨ Babiron hɨfɨnambo Ågeimboyei,” Amos 5:25-27 mehu. 44 Nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ nɨmboeiambe worɨmbombo ser ra ai-babɨdɨmbo meÅgoro ranambeyo God ai sɨhefɨ amoao mamɨmbo hoafɨyu marandɨ. Ser ranɨnambo worɨmbombo hohoanɨmo ra God ai Mosesɨmbo hoafɨmayu-ndowamboyo ahandɨ hohoanɨmo-mayu süÅguru worɨmbomarundɨ. 45 Asükai süÅgunambo amoao mamɨ ranahei nɨmorɨ ranai ser ra sahümündi hehi Sosua-babɨdɨmbo Ågorü nindou-yei hɨfɨ kosemɨndɨmbo mahei. Sɨhefɨ amoao mamɨ ranai tükümehindamboyu God ai ahei hɨmboarühɨ Ågorü nindou ranaheimbo hemafoareandürɨ. Ranɨyo ser ranɨnambo worɨmborühü hɨnɨÅgɨrɨhinda nɨÅgo hombo adükarɨ bogorɨ Defit nüÅguambe tükümefeyo. 46 Sapo Defit, God ai ahambo hɨhɨf-hɨhɨfɨyundo-randeimbɨ-mayu ranai dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, ‘Se yɨnɨ mbɨsafanɨ, ro Sekopɨndɨ God sɨhambo aboedɨ worɨ worɨmbondɨha,’ mehundo. 47 Åga Soromonɨyu Godɨndɨ worɨ ra worɨmbomarandɨ. 48 Åga God Nɨmoamo Hondü ranai ana moai worɨ nindou worɨmbo-rundeimbɨ ranambe nɨmaru, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai hoafɨmayu süÅgu. 49 God ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Sünü ana wandɨ nɨmarɨmbo muÅgu-moatüknɨ hɨfandɨmbo fond-ane, asu hɨfɨ ana wandɨ yitɨÅarɨ pühɨyo nɨmarɨmboane. Asu se wambohünda nɨnɨ-moatükunɨ worɨ worɨmbo-mandundɨyo? Asu ro fi hefe nɨmarɨ fondɨmbo ra hohoanɨmoyahai? 50 Sapo se fɨfɨrɨ-ndɨhindɨ ro wandɨ warɨnamboyo muÅgu-moatükunɨ ra nafɨmarɨhandɨ,’ Aisaia 66:1-2 Adükarɨ ra mehu,” mehu. 51 Stifen ai kansɨrɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamundɨ hohoanɨmo ana anɨhondümbofekoate nindou-yei nahurai tapɨhamɨyomboane. Se-ana hɨmboambekoate-yomondühɨ moai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨ-yomo rundɨ. Ranɨmboane se Yifiafɨ Aboedɨndɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-ayomo sɨhamundɨ amoaomamɨ ramefundɨ nou. 52 Sɨhamundɨ amoao ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ horombo hondü manɨÅgomonda hɨfokoefepurɨmbo mehomo. Ranai horombo hondü hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘SüÅgunambo nindou mamɨ Mbumundɨ Hohoanɨmo-yurandeimbɨ tükündüfimbui,’ mehomo, Åga sɨhamundɨ amoao ai hɨfokoamarüpurɨ. Asu se haponda ranahambo daboadɨ hɨhɨrundühɨ hɨfokoamarüwurɨ. 53 Se Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo God ai sünambeahɨndɨ nendandɨ süÅgu masagado ra masahümündiyosɨ, Åga se moai süÅgurɨhindɨ,” mehu. 54 Kansɨrɨ-memo ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo Stifenɨmbo Ågɨnɨndɨrurühɨ yahafɨ hɨtɨmarundɨ. 55 Åga Yifiafɨ Aboedɨ ranai Stifenɨndɨ fiambe farɨfehüyo sünambe hɨmbomayu hafu. Ranɨyo ai Godɨndɨ hɨmboa-mupuimbo-randeimbɨ si ra hoeireandane, asu Sisas ai ahandɨ warɨhondü waranɨ manüÅgu. 56 Asu Stifen ai hoafɨyuhü yahuya, “Hɨmborɨyomo! Ro hoeirɨheanda sünü ai bureandühɨyo Nindou Hondü ranai Godɨndɨ warɨ hondü waranɨ manüÅgu,” mehu. 57 Ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo, hɨmbo tühɨfo warɨnambo kɨkɨru papɨründümo mburu puküna hoafɨ karɨhoemo houmbo pɨpɨyomo homo Stifenɨmbo kɨkɨhɨmaründümo. 58 Ranɨyo Ågoaf-ambeahɨndɨ moanambühɨ sowaründümo homo hɨfokoefimbo yahomo houmbo nɨmoeinambo hüfütimarurɨ. Nindou horombo ahambo papɨ-hoafɨmarurɨ ranai ahamundɨ warɨ hoandarɨ Ågɨsɨharɨ hoearɨ ra yimündɨndümo nindou mamɨ hoarɨfɨ ahandɨ ndürɨ Sor ahandɨ yirɨkɨmɨ kurɨmarundɨ. 59 Stifenɨmbo nɨmoeinambo hüfütirüwurambe dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Adükarɨ Sisas, se wandɨ yifiafɨ ndowandɨfɨ,” mehu. 60 Ai piyu yimɨndoho yimbunambo nɨmarümbo puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Adükarɨ se yowanɨ ahamumbo moaruwai hohoanɨmo ndanɨmbohünda
