JOHN 18
WBT1 Jesus ágáná¹iidá’ bitsiÅke’yu biÅgo tú da’ayą́hágo nlíni, Cédron golzéhi, hanaa deskai, áígee dégózhónégo goz’ÄÄzhį’ yiÅ okai. 2 Judas, ch’íbí’aahíí, aÅdó’ dégózhónégo goz’aaníí yígóÅsį: Jesus Åahgee akú bitsiÅke’yu yiÅ onákah lę́k’e. 3 Ãkú silááda Åa’íí aasiá¹ilíí, okÄÄh yedaabik’ehi itisyú nadaandeehi hik’e Phárisees odais’a’ihíí, kǫ’nalbaaÅíí, kǫ’diltÅishíí Åa’íí benagonlkaadíí daayoá¹iÅgo Judas yiÅ hikai. 4 Jesus díí bee bich’į’ ágoá¹éhíí dawa yígóÅsįgo áí ná¹eehíí yich’į’ nyáágo gádaayiÅá¹ii, HadíÅ biká hadaanohtaa? 5 Ná¹eehíí gádaabiÅá¹ii, Jesus, Názarethdí’ gólíni. Shíí áÅ ánsht’ee, á¹ii, Jesus. Judas, ch’íbí’aahíí, aÅdó’ itah sizįį lę́k’e. 6 Shíí áÅ ánsht’ee, daabiÅná¹iidá’ dagoshch’į’ t’ÄÄzhį’ deheskaigo ni’zhį’ nanehezdee. 7 Jesus gánádaabiÅdo’á¹iid, HadíÅ biká hadaanohtaa? Jesus, Názarethdí’ gólíni, nádaado’á¹iid. 8 Jesus gánádí’á¹ii, Shíí áÅ ánsht’ee, daanohwiÅdéá¹iid: shíí shiká hadaanohtaayúgo, díí ná¹eehíí ch’ík’eh nádókáh: 9 Ná¹ee shaa Åá¹ilíí doo Åa’ shaa ch’a’okáad da, áá¹íí n’íí begolá¹e’híí bighÄ aá¹ii. 10 Simon Peter, bésh be’idiltÅishé naitįįhíí hayidzį́į́zgo, okÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni yána’iziidíí bijaa dihe’nazhiá¹éégo naidnÅgizh. Na’iziidíí Málkas holzéhi. 11 Jesus Peter gáyiÅá¹ii, Nibízh be’idiltÅishé bizis biyi’ onántįį: shiTaa idee yee sha’ikaahíí hishdlÄÄ ndi at’éé. 12 Ãídí’ silááda Åa’íí binant’a’ Åa’íí aasiá¹ilíí Jews odais’a’íí Jesus daayiÅtsoodgo ÅídaayistÅ‘ǫǫ, 13 Ãídí’ dantsé Ãnnas holzéhi bich’į’ odaizlǫǫz; áÅ Cáiaphas baadaaní, Cáiaphasâhíí áí Åegodzaahíí biyi’ okÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitįį lę́k’e. 14 Cáiaphas Jews daanlíni yich’į’ yaÅti’go gáná¹iid lę́k’e, Ná¹ee daÅa’á ná¹ee dawa yá datsaahgo zhą́ nzhǫǫ. 15 Simon Peter Jesus yiké’ óyáá, bitsiÅke’yu Åa’i aÅdó’: áÅ okÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni bígóÅsįgo kįh yuá¹e’ Jesus yiÅ ha’a’aazh. 16 Ãídá’ Peter dáádítį́hgee sizįį. Ãídí’ Jesus bitsiÅke’yu Åa’ihíí, okÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni yígóÅsini, ch’ínyáágo, isdzán dáádítį́h yaa sitíni yich’į’ hadziigo Peter yiÅ ha’a’aazh. 17 Isdzán dáádítį́h yaa sitíni Peter gáyiÅá¹ii, Ni aÅdó’ Åa’ áí ná¹eehíí bitsiÅke’yu itah Ålį́į́ nsį. Dah, shí doo áí nshÅįį da, á¹ii, Peter. 18 Nada’iziidíí Åa’íí aasiá¹ilíí gozk’azíí bighÄ deda’deshjeedgo nádaaniiÅdziiÅgo kǫ’zhį’ nadaazį: Peter aÅdó’ itah nániiÅdziiÅgo sizįį lę́k’e. 19 OkÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni Jesus biké’ hikaahíí Åa’íí iÅch’ígó’aahíí yaa nabídiÅkid lę́k’e. 20 Jesus gábiÅá¹ii, Ni’gosdzáÅ biká’ ná¹ee ch’í’á¹ah bich’į’ yádaashti’ ni’; Jews ha’ánáÅséh nagoz’ÄÄ yuá¹e’, Åa’íí da’ch’okÄÄh goz’ÄÄ yuá¹e’ dábik’ehn iÅch’ígonsh’aah ni’, Jews daanlíni íÅa’ánádaat’įįhgee; doo nt’é nash’į’go yashti’ da ni’. 21 Nt’é bighÄ nashídÅÅkid áídá’? Hadíí daashidezts’aaníí nt’é daabiÅdéá¹iidíí yídaagoÅsį: áí nahódaaÅÅkid. 22 Ãgáná¹iidá’ aasiá¹ilíí Åa’, Jesus bit’ahdí’ sizíni, bonÅts’į́, gáá¹íígo, Ya’ áík’ehgo okÄÄh yebik’ehi da’itiséyú sitíni bich’į’ yách’iÅti’ née? 23 Jesus gábiÅá¹ii, Doo bik’ehgo hasdzii dayúgo baa shiÅ nagolá¹í’: áídá’ da’aá¹iigo hasdziiyúgo nt’é bighÄ shóÅÅts’į́? 24 Ãnnas, Jesus ÅestÅ‘ǫǫgo Cáiaphas, okÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni, bich’į’ oyiÅ‘a’ ni’. 25 Simon Peter nániiÅdziiÅgo sizįį lę́k’e. GádaabiÅch’iá¹ii, Ni aÅdó’ Åa’ bitsiÅke’yu Ålį́į́ daandzį. Dah, shí doo áÅ nshÅįį da, nádo’á¹iid. 26 OkÄÄh yebik’ehi da’tiséyú sitíni yána’iziidíí Åa’, áÅ Peter yijaa naidnÅgizh n’íí bik’íí nlíni, gáá¹íí, Ni née, dégózhóné goz’ÄÄgee áí ná¹eehíí biÅ nish’įį ni’? 27 Peter, Dah, nádo’á¹iid; áígee tazhik’áné áná¹iid. 28 Cáiaphas bikįh goz’ÄÄdí’ yáná’itihé yuá¹e’ Jesus odaizlǫ́ǫ́z: dázhǫ́ t’ahbį lę́k’e; Jews daanlíni ákóá¹e’ ha’á’iikaiyúgo bitisâhagowáh n’íí bee bíná’godiá¹íhgo da’idÄÄgee doo itah daahiidleeh da, okÄÄh zhiá¹éégo doo iÅch’į’daandléh dahíí bighÄ daanzįgo, doo ha’akáh da lę́k’e. 29 Ãík’ehgo nant’án, Pílate holzéhi, bich’į’ ch’ínyáágo gádaabiÅá¹ii, Ãí ná¹eehíí hago lą́ą́ adzaago biÅ nohkai? 30 Jews gádaabiÅá¹ii, Doo nchǫ’go adzaa dayúgo doo naa biÅ nokáh át’éé da. 31 Pílate gánádi’á¹ii, Dánohwíí bedaagosoÅ‘aaníí bee baa yádaaÅti’. Jews daanlíni gánádaadi’á¹ii, Ná¹ee zideego begoz’aaníí doo bee daagosiil’ÄÄ da. 32 Jesus hagot’éégo datsaah doleeÅíí dabíí yaa nagolá¹i’ n’íí begolá¹e’go ánágot’įįÅ. 33 Pílate yáná’itihé yuá¹e’ onanádzaago, Jesus yich’į’ hadziigo gáyiÅá¹ii, Ya’ ni Jews ízisgo biNant’a’ Ålį́į́ née? 34 Jesus gábiÅá¹ii, Ya’ danínik’eh áná¹ii née, dagohíí Åa’ ágádaashiÅá¹iigo niÅ nadaagolá¹i’híí bighÄ áná¹ii née? 35 Pílate gáá¹íí, Ya’ shíí Jew nshÅįį gá? Dani biÅ háÅt’i’íí Åa’íí ni’okÄÄh yedaabik’ehi itisyú nadaandeehi shaa daanidez’ÄÄ: hago ándzaa áídá’? 36 Jesus gábiÅá¹ii, Beshik’ehíí doo díí ni’gosdzáÅ biká’ begoz’ÄÄ da: beshik’ehíí díí ni’gosdzáÅ biká’ begoz’ÄÄyúgo, Jews daanlíni doo baa shi’deltįį dahíí bighÄ shinadaal’a’á nadaagonÅkaad doleeÅ ni’: n’íí beshik’ehíí díí ni’gosdzáÅ doo bits’ą́’dí’ begoz’ÄÄ da. 37 Pílate gábiÅá¹ii, Nant’án Ålį́į́ lą́ą́ ya’? Jesus gábiÅá¹ii, Da’áígee áná¹ii, Nant’án nshÅįįhíí. Da’aá¹ii ágot’eehíí baa nagoshá¹i’ doleeÅhíí bighÄ gosilį́į́, Åa’íí áí bighÄ ni’gosdzáÅ biká’zhį’ niyáá. Ná¹ee daantį́į́gee da’aá¹ii zhiá¹éé ádaat’eehíí shiyati’ yidits’ag doo. 38 Pílate gánábiÅdi’á¹ii, Da’aá¹ii ágot’eehíí ná¹iihíí nt’é golzeego ágolzee? Díí áná¹iidá’ Jews daanlíni yich’į’ ch’ínánádzaago gádaayiÅá¹ii, Díí ná¹eehíí doo hago adzaa dago bígosíÅsįįd. 39 Bitisâhagowáh n’íí bee bíná’godiá¹íhgo da’idÄÄgee ná¹ee Åa’ nohwá ch’ínálteehgo daagosoÅ’ÄÄ: áík’ehgo Jews ízisgo biNant’a’ nohwá ch’ínánshteeh née? 40 Nanádaadidilghaazhgo gádaaá¹ii, Díí ná¹eehíí dooda, Barábbas zhą́ nohwá ch’ínánÅteeh. Barábbasâhíí in’įįhi nlįį lę́k’e.
