Hechos 15
TBL1 Mänitä jäyaêayhajxy jaduhá¹ jim̱ näjeêe miejch AntioquÃa. Judea hajxy hänajty tøø chohá¹daêagy. Mänitä mäbøjpädøjcâhajxy yajnähixøøyyä coo hajxy jaduhá¹ quiudiúnät nebiä Moisés hänajty jegyhajty tøø yhaneêemiän, coo hajxy yajcircuncidarhádät. Cooc hajxy jaduhá¹ quiaêa cudiúnät, cábäc hajxy jaduhṠñähwáêadsät. Jaêa jäyaêayhajxy hänajty jim̱ tsohm̱bä Judea, jeêedsä mäbøjpädøjc hajxy jaduhá¹ yajnähixøøyy. 2 Pero cabä Pablohajxy jaduhá¹ quiumaayy coo jaêa mäbøjpädøjcâhajxy jaduhá¹ yajnähixøêøwǿøjät. Mänitä Pablo jaêa mädiaêagy hajxy jaduhá¹ yajcapxiøøyy coo jaêa mäbøjpädøjcâhajxy jaduhá¹ quiaêa mäbÇ¿gät neby hajxy hänajty tøø yajnähixøêøyiijän coo hajxy tsipcøxp yajcircuncidarhádät. Mänitä Pablohajxy jim̱ quiejxä Jerusalén møødä Bernabé, møødä wiinghänaêcâhajxy. Jaêa mäbøjpädøjcâhajxy jaduhá¹ mäguejx coo jaêa tsip jaêa pleetä jaduhá¹ ween nøcxy yajcøx̱y yajmay. Jaêa jäyaêayhajxy hänajty jim̱ tuum̱bä Jerusalén maa jaêa tsajtøjcän, jeêedsä tsip jaêa pleetä hajxy hänajty miøødyajcøxaam̱by miøødyajmayaam̱by, jaduhá¹ hajxy quiaêa tsipyajpädÇ¿ênät. Coo jaêa Pablohajxy jim̱ tiuêubøjcy AntioquÃa, mänit hajxy jim̱ ñaxøøyy maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Fenicia, møød jim̱ maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Samaria. Jim̱ä Pablo jaêa mäbøjpädøjc hajxy miøødmädiaacy, jaêa hajxy hänajty tsänaabiä jim̱ Fenicia møød jim̱ Samaria. Jaduhá¹Ã¤ Pablohajxy miädiaacy coogä jäyaêayä Diosmädiaêagy hajxy hänajty tøø piaduêubøcy, jaêa hajxy hänajty caêa judÃospä, møød coogä yhamdsoo cuhdujt hajxy hänajty tøø ñajtshixøøñä. Coo jaêa mäbøjpädøjcâhajxy jaduhá¹ miädooyy, mänit hajxy jaduhá¹ jiaancÌh tehm̱ xiooá¹daacy. 4 Coo jaêa Pablohajxy jim̱ miejch Jerusalén møødä Bernabé, mänitä mäbøjpädøjcâhajxy jim̱ yhamugøøyy maa jaêa tsajtøjcän, møødä Dioswiinguex̱ypähajxy, møødä tsajtøjcâwiindsøá¹hajxy. Mänitä Pablohajxy miädiaacy nebiatiä Dios hajxy hänajty tøø piuhbedyiijän. 5 Jim̱ä fariseoshajxy näjeêebä. Tøø jaêa Diosmädiaêagy hajxy hänajty miäbøjpä jaêa Jesucristocøxpä. Mänit hajxy tiänaayyøêcy. Mänit hajxy miänaaṉ̃: âTsipcøxpä mäbøjpädøjcâhajxy yajcircuncidarhájpät, hoy hajxy jaduhá¹ quiaêa jagä judÃospä; weenä mädiaêagy hajxy jaduhá¹ quiudiuṉ̃ nebiä Moisés jecy yhanehm̱iän ânøm̱ä fariseoshajxy miänaaṉ̃. 6 Mänitä Dioswiinguex̱ypähajxy yhamugøøyy møødä tsajtøjcâwiindsøá¹hajxy. Mänit hajxy tiägøøyy mädiaacpä waam̱batiä fariseoshajxy tøø miänaêañ. 7 Mänitä Pedro tiänaayyøêcy mädiaaccujc. Mänit yajcapxøøyy: âPuhyaêadiøjc, mnajuøøby hajxy jaduhá¹ coocÌhä Dios jecy xwyiinguejxy coocÌhä jäyaêayä Diosmädiaêagy nyajwiingapxÇ¿êøwät, jaêa hajxy caêa judÃospä, coo hajxy miäbÇ¿gät, jaduhá¹ hajxy ñähwaêads quiuhwáêadsät. 8 Haa jaêa Dios, xyhix̱yhájtämä njootä njuøhñdyhajxy. Coo jaêa Diosmädiaêagy hajxy jaduhá¹ miäbøjcy, jaêa caêa judÃospä, mänitä DioshespÃritu hajxy mióoyyäbä, nebiä Dios jaêa yhEspÃritu hajxy tøø xmióoyyäm højtshájtäm. Jaduhá¹Ã¤ tøyhajt hajxy nmøødhájtäm coo jaêa nähwaatstaact hajxy jaduhá¹ piaatpä, neby højts tøø nbáatäm. 9 Tuêcuhdujtä Dios hajxy tøø xyajnähwaats tøø xyajcuhwáatsäm møødä cajpä judÃospähajxy. Coo hajxy jaduhá¹ tøø miäbøjpä, paadiä piojpä quiädieeyhajxy tøø ñähwaatspä. 10 Pero jaduhá¹ mijts mja mänaêañ coo jaêa cajpä judÃospä jaêa mädiaêagy hajxy jaduhá¹ quiudiúum̱bät nebiä Moisés jecy yhanehm̱iän. Ni højts pedyii ngaêa cudiúuá¹Ã¤m, højts judÃoshájtäm. Ni højtsä nhapä ndeedyhajxy hijty jegyhajty hoy quiaêa cudiúuá¹Ã¤mbä. Coo mijts jaduhá¹ mja mänaêañ coo jaêa cajpä judÃoshajxy jaduhá¹ quiudiúum̱bät, jaduhá¹ hajxy myajcähxøêøgy nebiä Dios jaêa miädiaêagy hajxy mgaêa mäbÇ¿jcäbän. 11 Pero jaduhá¹ hajxy nnajuǿøyyäm coo jaêa Jesús hajxy tøø xñäêä yajnähwáatsäm tuêcuhdujt, møød højts judÃospähájtäm, møødä cajpä judÃoshajxy. Hojiootä Jesús jaduhá¹ miøødhajpy maa højtscøxphájtäm ânøm̱ä Pedro miänaaṉ̃. 12 Mänitä mäbøjpädøjcâhajxy miädiaacpädøøyy, jaêa hajxy hänajty jim̱ tsänaabiä Jerusalén. Mänitä Pablohajxy tiägøøyy mädiaacpä møødä Bernabé nebiatiä Dios jaêa miäjaa hänajty tøø yajcähxøêøgy maa jaêa jäyaêaguiøxpähajxiän, jaêa cajpä judÃospähajxy, møød nebiatiä Pablo jaêa hoyâyagjuøøñäjatypä hajxy hänajty tøø tiuṉ̃. 13 Coo jaêa Pablohajxy jaduhá¹ miädiaacpädøøyy, mänitä Santiago miänaaṉ̃: âPuhyaêadiøjc, huuc tuá¹Ã¤ mayhajt hajxy, huuc hamädoow̱hit hädaa mädiaêagy hajxy. 14 Jaduhá¹Ã¤ Simón tøø miädiaêagy coo jaêa Dios jaêa hojioot miøødhajnä maa jaêa jäyaêaguiøxpähajxiän, jaêa hajxy cajpä judÃospä, møød coo jaêa Dios wyiimbiy pønjaty jaduhá¹ quiuêughádäp. 15 Jaduhá¹ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaêa Diosmädiaêaguiän nebiä profetadøjcâhajxy jecy quiapxy miädiaaquiän coo jaêa Dios hojioot hänajty miøødhadaêañ maa jaêa jäyaêaguiøxpähajxiän, jaêa hajxy cajpä judÃospä. Jaduhá¹Ã¤ profeta Amós jecy quiujahy quiugueeêch 16 coo jaêa Dios jaduhá¹ miänaaṉ̃: Nguexáam̱biøcÌhä nguguex̱y coo ween jaduhá¹ yhanehm̱bä nebiä David jecy yhanehm̱iän, 17 jadúhá¹høcÌhä jäyaêayhajxy xwyiingudsähgÇ¿êøwät, jaêa hajxy cajpä judÃospä, pønjátyhøch tøø nwiimbiy coocÌh jeêe nguêughádät. 18 Jéquiänä Dios jaduhá¹ miänaaṉ̃ coo jaduhá¹ yajtøjiadaêañ. 19 Mänitä Santiago jiaac mänaaṉ̃: âTøyhajt jaduhá¹ nebiä Diosmädiaêagy miänaêañän. Cab jaduhá¹ yhahixøêøy coo jaêa mäbøjpädøjc hajxy nhanéhm̱ämät, jaêa hajxy caêa judÃospä. Cab hajxy nnämáayyänät coo højtsä nguhdujt hajxy xpiahÃjxämät, højts judÃoshájtäm. 20 Jaduhá¹ mäbøcypiä, tsøc hajxy yajnäjaayǿøyyäm coo hajxy jaduhá¹ quiaêa tsúêudsät tijatiä jäyaêayhajxy tøø yox̱y quepychechwiinduum, møød coo wiingtoêoxiøjc hajxy quiaêa møødmáêawät, møød coo animal hajxy quiaêa tsúêudsät jaêa jañøêxieeêxypä, møød coo animalnøêty hajxy quiaêa huêug quiaêa jǿøêxät. 21 Jaduhá¹Ã¤ Moisés jecy quiujahy coo højts jaduhá¹ nguhdujthájtämät, højts judÃoshájtäm. Jaduhá¹ højts wiinduêugpooêxxiøø nyajnähixǿøyyäm maa jaêa tsajtøjcän wiinduhm̱yhagajpt. 22 Mänitä mäbøjpädøjcâhajxy nägøx̱iä quiojyquiapxyhajty møødä Dioswiinguex̱ypähajxy, møødä tsajtøjcâwiindsøá¹hajxy, coo jaêa cunocy hajxy jim̱ quiéxät AntioquÃa, coo jaêa Pablohajxy miødhadǿøjat møødä Bernabé. Mänitä Judashajxy jaduhá¹ wyiinguejxä møødä Silas coo hajxy jaduhá¹ quiunocyhádät. Jim̱ä Judashajxy hänajty quiopcâhaty møødä Silas maa jaêa tsajtøjcän. Mejtstuêu jaêa Judas hänajty xiøhaty møødä Barsabás. 23 Mänitä mäbøjpädøjcä nocy hajxy yhädiuuṉ̃. Mänitä Pablo jaêa nocy hajxy yajcøêødägøøyyä coo hajxy miänÇ¿cxät AntioquÃa. Jaduhá¹Ã¤ nocy hajxy quiujahy: “Puhyaêadiøjc, mijts hädaa nocy nyajnäguejxyp, mijts caêa judÃospä, coo jaêa Diosmädiaêagy hajxy tøø mmäbøcy, pønjaty jim̱ tsänaaby AntioquÃa, møød jim̱ Siria, møød jim̱ Cilicia. Højts hädaa nocy tøø nhädiuṉ̃, højts mäbøjpädøjc yaa hijpä Jerusalén, møødä Dioswiinguex̱ypähajxy, møødä tsajtøjcâwiindsøá¹hajxy. 24 Tøø højts jaduhá¹ nmädoyhaty coo højtsä nmäguêughajpähajxy näjeêe jim̱ tøø yhoy maa mijtsän. Caêa yhøjts jaduhá¹ nguejx; hamdsoo joot hajxy jim̱ tøø ñøcxy. Jaduhá¹ højts tøø nmädoyhaty coo mijtsä hänaêc xjia wiêi wyiinhøønaêañ, jaêa hajxy jim̱ tøø yhóyyäbä maa mijtsän, møød coo mijts näjeêe tøø myajwiinhøøñ. 25 Coo mijtsä hänaêc jaduhá¹ xjia wiêi wyiinhøønaêañ, paady højts tøø ngojyquiapxyhaty coo højtsä nmäguêughajpä nämetsc jim̱ nguéxät maa mijtsän näguipxy møødä Pablo møødä Bernabé. Højtsä Pablo njaancÌh tehm̱ chojpy njaancÌh tehm̱ piaêhäyooby møødä Bernabé. 26 JaancÌh tehm̱ yhoyyä Pablo jaêa Jesucristo hajxy miäduṉ̃. Coo hajxy jaduhá¹ hoy miäduṉ̃, paady hajxy mayhooc tøø jia wiêi yaghoêogaêañii. 27 Jaêa Judas højts nwiinguejxyp møødä Silas coo hajxy jim̱ ñǿcxät maa mijtsän. Hajäyaêayhaam mijts jaduhá¹ xmiøødmädiaêagaêañ waam̱baty højts cham̱ njaay ngueecÌhän nocyquiøxp. 28 Jaduhá¹ højtsä DioshespÃritu tøø xmiøødcojyquiapxyhaty coo mijts nhanéêemät coo hajxy mgaêa tsúêudsät mädyiijaty animal jaêa hänaêc tøø yox̱y quepychechwiinduum, møød coo animal hajxy mgaêa tsúêudsät jaêa jañøêxieeêxypä, møød coo wiingtoêoxiøjc hajxy mgaêa møødmáêawät. Coo hajxy jaduhá¹ mgudiúnät, jaduhá¹ hajxy mniyaghoyøêøwǿøjät. Cabä wiingcuhdujt yaghaneêemaêañ. Jaêa Dios hajxy jaduhá¹ xcwieendähádäp.” Jaduhá¹Ã¤ mäbøjpädøjcä nocy hajxy yhädiuuṉ̃, jaêa hajxy hänajty jim̱ hijpä Jerusalén. 30 Mänitä Pablohajxy jim̱ tiuêubøjcy møødä Bernabé, møødä Judas, møødä Silas. Mänit hajxy jim̱ ñøcxy AntioquÃa. Coo hajxy jim̱ miejch, mänitä mäbøjpädøjcâhajxy nägøx̱iä jim̱ yhamugøøyy maa jaêa tsajtøjcän. Mänitä Pablo jaêa mäbøjpädøjcä nocy hajxy yajcøêødägøøyy. 31 Mänitä mäbøjpädøjcä nocy hajxy quiapxy. Mänit hajxy jiaancÌh tehm̱ jiootcugøøyy jeêeguiøxpä coo hajxy jaduhá¹ quiapxmøcpøjcä nocyhaam. 32 Mänitä Diosmädiaêagy hajxy yajwiingapxøøyyä. Jaêa Judashajxy jaduhá¹ capx møødä Silas. Yoṉ̃ hajxy jaduhá¹ quiapxy miädiaacy. Diosquex̱iä Judashajxy hänajty møødä Silas nämetsc. 33 Maxiøø jaêa Judashajxy jim̱ yhijty AntioquÃa møødä Silas. Coo hajxy hänajty wyiimbidaaá¹nä, mänit hajxy ñämaayyä coo jaêa Dioscujúêuyäp hajxy jim̱ nøcxy yecy Jerusalén. Mänitä Judashajxy ñøcxnä Jerusalén maa hajxy hänajty tøø yhuuc tsohá¹daacpän. 34 Pero cabä Silas jaêa Judas pianøcxy. Jim̱ miähmøøyy AntioquÃa 35 näguipxy møødä Pablo møødä Bernabé. Mänitä Diosmädiaêagy hajxy tiägøøyy yajwiingapxøøbiä näguipxy møødä mäbøjpädøjcâhajxy nämaybiä. 36 Mänitä Pablo jaêa Bernabé cujecy ñämaayy: âJam̱ jadähooc wädÃjtäm majatiä Diosmädiaêagy hoy nyajwáêxäm. Jam̱ä mäbøjpädøjc cuhÃjxäm pø tehá¹gahnä jaêa Diosmädiaêagy hajxy hoy pianøcxy. 37 Jia nähadsoow̱ jaêa Bernabé jaduhá¹. Mänit jaduhá¹ jia mänaaṉ̃ coo jaêa Juan Marcos hajxy cu miødhajty. 38 Pero cabä Pablo jaduhá¹ miänaaṉ̃ coo jaêa Juan Marcos hajxy jaduhá¹ miødhádät jeêeguiøxpä coo jaêa Juan Marcos hajxy hänajty tøø piuhwaêacÌhii mänaa hajxy hänajty jim̱ wiäditiän Panfilia maa jaêa Diosmädiaêagy hajxy hänajty yajwaêxiän. 39 Coo jaêa Pablo hänajty quiaêa tuêugmädiaêaguiä møødä Bernabé, paady hajxy mänit ñiwiaêxä. Mänitä Bernabé jaêa Marcos wiowøêcy. Mänit hajxy tiägøøyy barcojooty. Mänit hajxy jim̱ ñøcxy mejyhawiimb maa jaêa naax̱ hänajty xiøhatiän Chipre. 40 Haa jaêa Pablo, mänit jeêeduhá¹ miänaaṉ̃ cooc jaêa Silas hänajty miøødwäditaêañ. Mänitä mäbøjpädøjcä Dios hajxy miänuuêxtaacy coo jaêa Pablohajxy piuhbedǿøjät. Mänitä Pablohajxy tiuêubøjnä møødä Silas. 41 Mänit hajxy jim̱ ñaxøøyy Siria møød jim̱ Cilicia. Majatiä Pablohajxy hänajty wiädity, jim̱ä mäbøjpädøjc hajxy hänajty quiapxmøcpøcy.
