San Juan 1
TBL1 Jaêa Dioshuung, jeêe hajxy xyajnähixǿøyyäm nebiä Dios jiäyaêayhatiän. JÃiyyäm hänajty jeêe mänaa hädaa yaabä naax̱wiin yhawijy tiøøêxtaêaguiän. JÃiyyäm hänajty jeêe møødä Dios; Diósäts jeêe. 2 Jim̱ hänajty jeêe møødä Dios mänaa hädaa yaabä naax̱wiin yhawijy tiøøêxtaêaguiän. 3 Jaayaêay jaduhá¹ hädiuuá¹ cøx̱iä. Nidiuhm̱ yhädiuuṉ̃. 4 Jaêa Dioshuung, yejpy jaêa jugyhajt jeêe. Jaduhá¹ mäwiin jeêe nebiä cujajpä nebiä cudøøêxpän. Xyajpädsǿøm̱äm hajxy hagoodstuum. 5 Coo jøøn yhajajy hagoodstuum, hoy jaduhá¹ nhÃjxäm. Jaêa Dioshuung, jaduhá¹ mäwÃinäts jeêe nebiä jøønän coo xyaghÃjxäm neby hajxy hoy nwädÃjtämät. 6 Mänitä Dios jäyaêay tuêug quiejxy, jaêa xøhajpä Juan. 7 Paadiä Juan quiejxä, jaduhá¹Ã¤ Dioshuung ñägápxät, jaduhá¹Ã¤ jäyaêayhajxy nägøx̱iä miäbÇ¿gät. 8 Jaêa Juan, caêa jeêe Dyioshuungä. Näêä nägapxpä jaduhá¹ quiejxä. 9 Tøø jaêa Dioshuung hänajty yaa miejtsnä hädaa yaabä naax̱wiin. Jeêe jaêa tøyhajt hajxy xmióoyyäm nägøx̱iä maa hajxy yaa ndsänáayyäm hädaa yaabä naax̱wiin. Cøx̱iä xyajnähixǿøyyäm. 10 Coo yaa miejch hädaa yaabä naax̱wiin, cabä miädiaêagy miäbÇ¿jcäxä, hoy hänajty cøx̱iä tøø jia hädiuṉ̃. 11 Jim̱ jeêe jia medsøøyy maa jaêa yhamdsoo cajptän, pero cab jim̱ chojcä. 12 Pero näjeêejaty hajxy chojcy. PøṠjaduhá¹ tsojc, pøṠjaêa miädiaêagy mäbøjcä, jeêedsä cuhdujt hajxy mooyyä coo hajxy yhÃdät nebiä Dioshuungän. 13 Cab hajxy xyhuunghájtäm nebiä yaabä teedy hajxy xyhuunghájtäm. Pero coo hajxy nmäbÇ¿jcämät jaêa Dios jaêa miädiaêagy, mänit hajxy jaduhá¹ xyhuunghájtämät. 14 Jaêa Dioshuung, jäyaêayhajt jeêe neby højts chaa njäyaêayhájtäm. Hädaa yaabä naax̱wiin jeêe chänaayy maa højtshájtäm. Tøø højts nhix̱y coo jeêe miøjjä jiaancÌhä. Paady miøjjä jiaancÌhä coo jeêe Dyioshuungä. Tiuum̱by jeêe jaêa mayhajt homiänaajä. Tømiädiaacp jeêe homiänaajä. 15 Jaayáêayädsä Juan jaduhṠñägapx: âYøêøyáêayhøch hijty nnägapxyp, yøêø høx̱haam tøø jiaac méchäbä. HøøcÌh hijty jayøjp tøø nmech. Yøêødsä møjcuhdujt näêägädä møød. HøøcÌh, cábøcÌhä cuhdujt jaduhá¹ nmøødä neby yøêøyaêay miøødän. JÃm̱iäm yøêøyaêay hänajty coocÌh yaa nmiiṉ̃ ngahy. 16 Jaayáêayäts jaêa mayhajt tuum̱b jaêa højtscøxphájtäm homiänaajä. 17 Dios jaêa Moisés jaêa cuhdujt jaduhá¹ mooyy. Højts jaêa Moisés jaêa cuhdujt xmioodiägájtsäm. Pero xchójcäm jaêa Dios hajxy møød xmióoyyäm jaêa tøyhajt. Paadiä Jesucristo yaa quiejxä. 18 Ni pøṠjaêa Dios quiaêa hix̱yñä. Jaêa yHuung, jeêe hajxy xyhawáaá¹Ã¤m nebiä Dios jiäyaêayhatiän. JiaancÌh tehm̱ chojpy jaêa Dios jaêa Jesucristo. Tuêughuunghajp jaêa Jesucristo. 19 Mänitä teedyhajxy näjeêe jim̱ quiejxä møødä levitashajxy maa Juangän. Jaêa levitashajxy, tsajtøjcueendähajpä hajxy hänajty tiuuá¹ghajpy. Jim̱ hajxy chohá¹daacy maa jaêa cajpt jaduhá¹ xiøhatiän Jerusalén. Jaêa judÃos wyiindsøá¹hajxy jaduhá¹ mäguejx. Paadiä teedyhajxy jaduhá¹ quiejxä coo jaêa Juan hajxy ween nøcxy tiøyhajtmädoy pøṠjeêe. 20 Coo jaêa Juan jaduhá¹ miäyajtøøw̱a, yejc jeêe jaêa tøyhajt. Caj yhøhá¹daacy: âCaêa yhøøcÌhä jeêe jaêa Cristo, jaêa hajxy nhahÃjxämbä, jaêa Dios tøø wyiinguéx̱iäbä coo hajxy xyhanéhm̱ämät. 21 Mänitä jadähooc miäyajtǿøw̱ägumbä: âPøṠmiicÌh. Nej, miicÌh ElÃashajpä jaêa mináam̱bäjä. Mänitä Juan yhadsooyy: âCaj. Mänitä miäyajtǿøw̱ägumbä: âNej, tøgä miicÌh jaêa Diosmädiaêagy jecy tøø mhuuc mäwädijpä. Mänitä Juan yhadsóogumbä: âCábämäts. 22 Mänitä miäyajtǿøw̱ägumbä: âPøṠmiicÌh. Højts jaêa tøyhajt móoyyäc neby højts jaêa nwiindsǿṠhäyaa nhawaaá¹dägájtsät pøṠmiicÌh. 23 Mänitä Juan yhadsooyy: âHøøcÌh, nyajcapxǿøbiøch jaêa Diosmädiaêagy møc pactuum. Panøcx jaêa Diostuêu hajxy nebiä IsaÃas jecy miänaaṉ̃än coo hajxy mbanÇ¿cxät. Diosmädiaêagy jaêa IsaÃas jecy yajwaêx. 24 Jaêa hajxy hänajty tøø quiexyÃijäbä maa jaêa Juangän, näjeêe hajxy hänajty pianøcxä jaêa fariseos jaêa miädiaêagy hajxy. 25 Mänitä Juan miäyajtøøw̱a: âTii miicÌh coo mnäêä mäyajnäbejpä pø cáêadäm miicÌh mGrÃstäjä, pø cáêadäm miicÌh jaêa jäyaêay jaêa Diosmädiaêagy jecy tøø yajwáêxiäbä. 26 Mänitä Juan yhadsooyy: âHøøcÌh, nøøháamhøch nmäyajnäbety. Pero xim̱a jäyaêay tuêug majiäyaêayhagujc. Cahnä hajxy mhix̱yhatyñä. 27 JayÇ¿jphøch nmejch. Mänit yøêøyaêay høx̱haam jiaac mejch. Møjcuhdujt yøêøyaêay miøød quejeecÌh nmøødä. 28 Jim̱ä Juan hänajty miäyajnäbety maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Betábara, jaêa Jordángpä møjnøøhaawiimbä jaduhá¹ maa jaêa xøø piädsøm̱iän. 29 Cujaboom jaêa Juan jaêa Jesús yhijxy. Jim̱ä Jesús hänajty miänacy maa jaêa Juan hänajty tiänaêayän. Mänitä Juan miänaaṉ̃: âHuug hix̱ hajxy, xii jäyaêay tuêug miänacy. Yøêø jaduhá¹ xøhajp jaêa Meeghuung jaêa Dios tøø quiéx̱iäbä. Yøêøds hajxy jeêe xñähhoêtuêudáaá¹Ã¤m. Yøêøds hajxy jeêe xyajnähwaêads xyajcuhwaêadsáaá¹Ã¤m jaêa nbojpä ngädieeyhájtäm. 30 YøêøcÌh hijty nnänøøm̱by jaêa høx̱haam tøø jiaac méchäbä. HøøcÌh hijty jayøjp tøø nmech. Yøêøds jeêe jaêa møjcuhdujt møød quejeecÌh nmøødä. JÃm̱iäm yøêøyaêay hänajty mänaacÌh nmiṉ̃ ngaêayän. 31 Cábøch hijty nnajuøêøy pøṠjaduhá¹ tunaam̱b nébiøch tøø nmädiaêaguiän. Pero páadyhøch tøø nmech mäyajnäbejpä nøøhaam neby hajxy jaduhá¹ mnajuÇ¿êøwät pøṠjeêe, mijts judÃos. 32 Mänitä Juan miänáaá¹gumbä: âTøøcÌhä DioshespÃritu nhix̱y coo jim̱ tøø chooñ tsajpootyp. MänÃtøch nhijxy coo hänajty miänacy nebiä palomän. Mänitä ñaax̱cädaacy. Mänitä jim̱ yhøxtaacy yøêøyaêay quiuhduum. 33 Cáhnøch hänajty nnajuøêøy pøṠjeêe. Pero jaayáêayhøch tøø xquiéxiäbä mäyajnäbejpä nøøhaam, jeêecÌh jaduhá¹ xñämaayy: “Mhixaam̱biä DioshespÃritu maa jeêe miänacøêøwaêañän. Jim̱ jaduhá¹ miähmøêøwaêañ maa tuêjäyaêay quiuhduumän. Jaayáêayäts jaêa DioshespÃritu jaduhá¹ yegáaá¹näp." 34 TøøcÌh njaancÌh hix̱y. TøøcÌh nnägapxy coo yøêøyaêay jiaancÌh Dioshuungä. Nyéjpiøch jaêa tøyhajt jaduhá¹. 35 Cujaboom jaêa Juan hänajty jim̱ tiänáaguiumbä møødä jiamiøød metscä. 36 Jim̱ä Jesús hänajty wiädijpä. Coo jaêa Juan jaêa Jesús miøjheeêpy, mänitä Juan miänaaṉ̃: âYøêøds jaduhá¹ xøhajp jaêa Meeghuung jaêa Dios tøø quiéx̱iäbä. 37 Coo jaêa Juan jaêa jiamiøødhajxy jaduhá¹ miädooyy, mänitä Jesús hajxy piaduêubøjcy nämetscä. 38 Coo Jesús jiäwøøyy coo hänajty pianøcxyii, mänitä wiaêwiimbijty. Mänitä yhijxy coo hänajty nämetscä pianøcxyii. Mänitä miänaaṉ̃: âTii hajxy mhøxtaaby. Mänit hajxy yhadsooyy: âWiindsÇ¿á¹, maa miicÌh tøø mmejtstaêagy. 39 Mänitä Jesús yhadsooyy: âJam̱ huug hÃjxäm. Mänit hajxy hoy jiaancÌh hix̱y maa Jesús hänajty tøø miejtstaêaguiän. Tøø hänajty miänacyxiøøjøøñä. Jim̱ hajxy miähmøøñä maa Jesúsän. 40 Tuêugä Juan jaêa jiamiøød hänajty xiøhaty Andrés, jaêa Simón Pedro piuhyaêay. Jeêeds jaêa Jesús hänajty tøø piaduêubøcy møødä jiamiøød tuêug. 41 Mänitiä Andrés jaêa piuhyaêay hoy piaady, jaêa xøhajpä Simón. Mänitä Simón ñämaayy: âTøø højts jaêa MesÃas nbaady âjeêe jaduhṠñänøøm̱by jaêa Cristo, jaêa Dios tøø wyiinguéx̱iäbä coo hajxy yaa xyhanéhm̱ämät. 42 Mänitä Andrés jaêa Simón jim̱ wioonøcxy maa jaêa Jesús hänajtiän. Coo jaêa Jesús jaêa Simón yhijxy, mänit miänaaṉ̃: âMiicÌh, Simón miicÌh mxøhaty. Jonás miicÌh mdeedyhajpy. Pero Pedro mxøhataaá¹nä âjeêe jaduhṠñänøøm̱by tsaa. 43 Cujaboom jaêa Jesús hänajty ñøcxaêañ Galilea. Mänitä Felipe hoy piaady. Mänitä Felipe ñämaayy: âJám̱høch quipxy møødwädÃjtäc. HøøcÌhä nmädiaêagy habÇ¿jcäc. 44 Jim̱ä Felipe hänajty chooñ maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Betsaida. Jim̱ jaêa Andrés hänajty chohm̱bä møødä Pedro. 45 Mänitä Felipe jaêa Natanael hoy piaady. Mänitä Natanael ñämaayy: âTøø højts jaayaêay nbaady jaêa Moisés tøø ñägápxiäbä maa jaêa nocy piädøêquiän, jaêa Diosmädiaêagymiäwädijpähajxy tøø ñägápxiäbä. Jesús jaduhá¹ xiøhaty. José yhuung jeêeduhá¹. Jim̱ jaduhá¹ chooñ Nazaret. 46 Mänitä Natanael miänaaṉ̃: âNazaretä. Cabä ndijy hoybädaêa jim̱ Nazaret. Mänitä Felipe yhadsooyy: âJam̱ huug hÃjxäm. 47 Jim̱ä Natanael jaêa Jesús hänajty ñämech. Coo Jesús jaêa Natanael yhijxy, mänitä Jesús miänaaṉ̃: âYøêø judÃo xii miim̱bä, hamuumduêjoot jaêa Diosmädiaêagy quiudiuṉ̃. Ni mänaa quiaêa høhá¹daêagy. 48 Mänitä Natanael jaêa Jesús miäyajtøøyy: âMaacÌh miicÌh tøø xyhix̱y coocÌh miicÌh jaduhá¹ tøø xyhøxcapy. Mänitä Jesús yhadsooyy: âJiiby miicÌh hänajty mdänaêay piidspaêc. Cahnä Felipe hänajty xmiägapxy. 49 Mänitä Natanael miänaaṉ̃: âWiindsÇ¿á¹, Dios miicÌh xyhuunghajp. Mhanehm̱by miicÌh jaêa judÃoshajxy. 50 Mänitä Jesús miänaaṉ̃: âPáadyhøch jaêa nmädiaêagy xmiäbøjcä coocÌh jaduhá¹ nmänaaṉ̃ coocÌh miicÌh jiiby tøø nhix̱y piidspaêc. Pero mhixaam̱by coocÌh maas hoyâyagjuøøñäjatypä nyajcähxøêøgaêañ. 51 Mänitä Jesús miänáaá¹gumbä: âChaads mijts nnämáêawät, mhixaam̱by hajxy coo jaêa tsajpootyp yhawaêadsaêañ. Mhixaam̱by jaêa Diosmoonsä hajxy jaêa tsajpootypä coo hajxy chajpedaêañ coo hajxy ñaax̱cädaêagaêañ maacÌhä nwiinduumän, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä.
