Menu

San Juan 6

TBL

1 Cumejtspoêo cudägøøgpoêo Jesús jim̱ ñøcxy mejyhawiimb. Mejtstuêu jaêa mejy xiøhaty Galilea møød Tiberias. 2 Nämay Jesús hänajty pianøcxyii jäyaêayhajxy. Paady hänajty pianøcxyii coo hoyâyagjuøøñäjatypä hänajty tøø yajcähxøêøgy, møød coo paêamjäyaêay hänajty tøø yajmøcpøcy. 3 Mänit Jesúshajxy jim̱ wyiimbejty maa jaêa tuá¹guhduumän møødä jiamiøødhajxy. Mänit hajxy jim̱ yhøxtaacy tuá¹guhduum. 4 Mäwiingoom̱b jaêa pascuaxøø hänajty, jaêa judíoshajxy yagjájtäbä. 5 Mänit Jesús wyiinheeêppejty coo jäyaêay hänajty may pianøcxyii. Mänit Jesús jaêa Felipe ñämaayy: âMaa jaêa caayyøøc hajxy nbáatämät coo yøêøyaêay hajxy nyajcáayyämät nämay. 6 Paadiä Jesús jaduhá¹ miänaaṉ̃, yhuuc näêä mädiaêagyhixaam̱by hänajty waam̱bä Felipe hänajty yhadsowaêañ. Tøø Jesús hänajty hamdsoo wyiinmay nebiä jäyaêayhajxy hänajty yajcayaêañii. 7 Mänitä Felipe yhadsooyy: âNi mejtsmägoêx denariojuy jaêa tsajcaagy quiaêa mädøyhádät, hoy hajxy tuêliiêxyjaty cu nja móoyyäm. 8 Andrés jaêa Jesús jaêa jiamiøød hänajty tuêug xiøhaty, jaêa Simón Pedro piuhyaêay. Mänitä Andrés jaêa Jesús ñämaayy: 9 âChaadsä pigänaêc jaêa cebadatsajcaagy miøødä mägoox̱cä, møødä hacx metscä. Pero cab jaduhá¹ miädøyhádät. Hix̱, majiäyaêay yøêøduhá¹. 10 Mänit Jesús miänaaṉ̃: âNämaêaw hajxy ween hajxy yhøxtaêagy. Møj jim̱ miøøjiootä. Jim̱ hajxy yhøxtaacy jaêa mägoox̱milpä yaêadiøjcâhajxy møødä toêoxiøjcâhajxy hawiing. 11 Mänit Jesús jaêa tsajcaagy quiooá¹dsooyy. Mänit Jesús Dios jaduhṠñämaayy: “Dioscujúêuyäp.” Mänit Jesús jaêa jiamiøød jaêa tsajcaagy miooyy. Mänitä jiamiøød jaêa tsajcaagy hajxy tiägøøyy yajwaêxpä maa jäyaêayhajxy hänajty yhäñaêayän. Møødä hacx hajxy yajmäwaêxøøbiä. Jaduhṉ̃tiä jäyaêayhajxy miooyyä mäduhṉ̃tiä hajxy hänajty quiayaêañ. 12 Coo hajxy quiaabiädøøyy, mänit Jesús jaêa jiamiøød ñämaayy: âYajpädøêøg tsajcaagyquiaadiuc hajxy møødä hacxtsuêtstuc, neby hajxy jaduhá¹ ngaêa nähguéecämät. 13 Mänit jaêa tsajcaagyquiaadiuc hajxy cøjx yajpädøêøgy møødä hacxtsuêtstuc. Majmetscach hajxy yaghujch jaêa tsajcaagyquiaadiuc. 14 Coo jäyaêayhajxy yhijxy nebiä Jesús jaêa tsajcaagy hänajty tøø yajwaêañguiojjiän, mänit hajxy tiägøøyy mänaam̱bä: âPues tehm̱ tiøyhajt, yøêøds jeêe, jaêa hajxy hijty nhahíjxämbä coo hajxy hijty xñämedsáaá¹Ã¤m nebiä Diosmädiaêagy miänaêañän. 15 Coo Jesús ñajuøøy coo hänajty nøcxy piädaêagaêañii gobiernä mädsibøêøbä, mänit jim̱ chohá¹nä. Mänit jim̱ ñøcxnä nidiuhm̱ tuá¹joot. 16 Coo chuujøøyy, mänitä Jesús jiamiøødhajxy yhädaacy mejypiaêa. 17 Mänit hajxy tiägøøyy barcojooty. Mänit hajxy tiuêubøjcy. Jim̱ Capernaum hajxy hänajty ñøcxaêañ mejyhawiimb. Wiingoods hänajty. Cahnä Jesús jaêa jiamiøød hänajty piaadyñä. 18 Mänitä poj piädøêcy møc. Mänitä mejy chajcujy cøxp. 19 Mägoox̱kilómetro tädujkilómetro hajxy hänajty tøø ñøcxy, mänitä Jesús hajxy yhijxy coo jaêa barco hänajty tøø ñajtspaadøêøy. Yohby Jesús hänajty mejywyiing. Mänitä jiamiøødhajxy chähgøøbiøjcy. 20 Mänit hajxy ñämaayyä: âCaêa hajxy mdsähgøêøy; Jesúshøch høøcÌh. 21 Mänit hajxy jiootcugøøyy. Mänitä Jesús yajtägøøyyä barcojooty. Mänitiä hajxy jim̱ miejtsnä mejypiaêa maa hajxy hänajty ñøcxiän. 22 Cujaboom, jim̱nä majiäyaêayhajxy hänajty mejyhawiimbnä, maa hajxy hänajty tøø yajcayiijän. Ãajuøøby hajxy hänajty coo Jesús hänajty tøø quiaêa møødtuêubøgyii jaêa jiamiøødhajxy quipxy. Hijxä jaêa Jesús jiamiøødhajxy coo hajxy tiuêubøjcy barcojooty jaêa majiäyaêayhajxy. Jagoo barco hänajty tuêug; jeêe hajxy hänajty tøø yajtuêubøcy. 23 Mänitä barco hajxy yajmejch wiingpä, jaêa Tiberiastsohm̱bä. Jim̱ hajxy miedsøøyy maa jäyaêayhajxy hänajty tøø chajcaagyquiayyän, mänaa Jesús jaêa Dioscujúêuyäp yequiän. 24 Coo jaêa majiäyaêayhajxy yhijxy coo Jesúshajxy quiaêa jiijän, mänit hajxy tiägøøyy barcojooty. Mänit hajxy tiuêubøjcy Jesúshøxtaabiä. Jim̱ hajxy ñøcxy mejyhawiimb jim̱ Capernaum. 25 Coo hajxy jim̱ miejch mejyhawiimb, mänitä Jesús hajxy jim̱ piaaty. Mänit Jesús hajxy ñämaayy: âWiindsÇ¿á¹, mänaa mmejch. 26 Mänit Jesús miänaaṉ̃: âChaads mijts tehm̱ tiøyhajt nnämáêawät, páadyhøch mijts hijty xyhøxtaêay coocÌh mijts jeêe cuêuxiä nyajcaayy. Cábøch mijts jeêe xmiäyajtøwaêañ tiiguiÇ¿xpøch jaêa hoyâyagjuǿøñäbä coo nyajcähxøêcy. 27 Paady hajxy mduṉ̃, jaduhá¹Ã¤ cay huêugy hajxy mbaady. Pero chaads mijts nnämáêawät jadunajtä coo hajxy mhøxtáêawät neby hajxy mjugyhádat nebiä Dios jiugyhatiän. HøøcÌh mijts cuhdujt nmoêowaam̱by coo hajxy jaduhá¹ mjugyhádat. Páadyhøch mijts jaduhá¹ nmoêowaêañ, coocÌhä Dios tøø xquiuhdujtmoêoy, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä. 28 Mänit Jesús miäyajtøøw̱a: âNeby højts ngudiúnät nebiä Dios choquiän. 29 Mänit Jesús yhadsooyy: âChojpy jaêa Dios coocÌh mijts jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcät, jaêacÌh tøø xquiéx̱iäbä. 30 Mänitä Jesús miäyajtǿøw̱ägumbä: âTii hijxtahá¹d hoyâyagjuǿøñäbä myajcähxøêøgaam̱by neby højts miicÌh jaêa mmädiaêagy jaduhá¹ nmäbÇ¿jcät coo miicÌh jaêa Dios tøø xquiex̱y. 31 Jaêa hajxy hijty nhaphájtäm ndeedyhájtäm jaêa jecypiä, jim̱ä maná hajxy quiaayy maa hänajty pøṠquiaêa tsänaêayän. Moisés jaêa maná yajwaêañguioj. Jaêa maná, nebiä tsajcaaguiän jeêe. Jiiby jaduhá¹ myiṉ̃ cujaay maa jaêa Diosmädiaêaguiän: “Yajcaayyä jäyaêayhajxy jaêa tsajcaagyhajpä jaêa tsajpootyptsohm̱bä. Dios jaduhá¹ quejx." 32 Mänitä Jesús yhadsooyy: âChaads mijts tehm̱ tiøyhajt nnämáêawät: Caha Mioisésä mijts jaêa tsajcaagy xyajnäguejx jaêa tsajpootyptsohm̱bä. Dios, jeêeds hajxy jeêe xyajnäguejx. Jeêeds hajxy jeêe xquiuhdujtmoêowaam̱b coo hajxy jim̱ mdägÇ¿êøwät tsajpootyp. 33 Jaêa Dios tøø quiéx̱iäbä, jim̱ tsajpootyp jeêe tøø chooñ. Paady jeêe yaa tøø quiädaêagy nejy mijts xquiuhdujtmóêowät coo hajxy mjugyhádat nebiä Dios jiugyhatiän. 34 Mänitä Jesús ñämaayyä: âHøjts yøêø tsajcaagy móoyyäc cøjxtaêaxiøøbä, jaêa tsajpootyptsohm̱bä. Paady hajxy jaduhá¹ miänaaṉ̃ coo hajxy quiaêa wiinjuøøyy coo Jesús jaduhṠñiñänøøm̱a hamdsoo coo jeêe tøø quiexyii jaêa Dios. 35 Mänitä Jesús miänaaṉ̃: âHøøcÌh jeêe, jaêa Dios tøø quiéx̱iäbä. Cuhdujtyéjpøch coo hajxy jim̱ tiägÇ¿êøwät tsajpootyp pønjátyhøch jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp. Cøjxtaêaxiøø hajxy jim̱ yhídät. 36 Pero mijts, cábøch jaêa nmädiaêagy hajxy tøø xmiäbøjcä, hoy hajxy tøø mja hix̱y coocÌhä hoyâyagjuǿøñäbä tøø nja yajcähxøêøgy. 37 Pønjátyhøch jaêa nDeedy jaduhá¹ xyajcøêøwaaá¹Ã¸Ã¸by, jeêecÌhä nmädiaêagy xmiäbøgáaá¹Ã¤p. Nguhbøgáam̱biøch hajxy jeêe. 38 Páadyhøch tøø ndsooñ tsajpootyp coocÌh ngudiúnät nébiøch nDeedy xyhaneêemiän, jaêacÌh tøø xquiéx̱iäbä. Cábøch jaêa nhamdsoo wiinmahñdy nyaghidaêañ. 39 CábøcÌhä nDeedy miänaêañ coo hajxy haxøøgtuum quiáêawät, jaêacÌh hajxy tøø xyajcøêøwaaá¹Ç¿êøyäbä, coo jaêa xøø jumøjt jaduhá¹ yhabéjnät. Pero jaduhá¹ miänaêañ coocÌh hajxy nyajnÇ¿cxät tsajpootyp. 40 Jadúhá¹høch jaêa nDeedy miänaêañ coo hajxy cøjxtaêaxiøø jiugyhádat neby jaayaêay jiugyhatiän, pønjaty jaduhá¹ najuøøby coocÌhä Dios xyHuunghaty, pønjátyhøch jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp. JeêecÌh hajxy jim̱ nyajnøcxaam̱by tsajpootyp coo jaêa xøø jumøjt yhabéjnät. 41 Coo Jesús miädiaacpädøøyy, mänit tiägøøyyä wiingapxpéjtäbä jaêa judíoshajxy. Paadiä wyiingapxpejtä coo hänajty tøø miänaêañ coo jim̱ chooñ tsajpootyp. 42 Jaduhá¹ hajxy ñiñämaayyä: âJesús yøêøyaêay xiøhaty; José yhuung yøêø. Nhix̱yhájtäm jaêa tiaj tieedy yøêø. Høhá¹daacp yøêøduhá¹ cooc tyijy jim̱ tøø chooñ tsajpootyp. 43 Mänitä Jesús jaêa judíos yhojy: âCaêa hajxy mgapxtägooñä. 44 PÇ¿á¹høch jaêa nDeedy yajnähdijpy, jeêecÌhä nmädiaêagy xmiäbøgáaá¹Ã¤p. JeêecÌh nyajnøcxaam̱by tsajpootyp coo jaêa xøø jumøjt yhabéjnät. 45 Jiiby jaduhá¹ myiṉ̃ cujaay maa jaêa Diosmädiaêaguiän coo Dios jäyaêay nägøx̱iä yajnähixøêøwaêañ. Pønjátyhøch jaêa nDeedy jaêa miädiaêagy tøø xwyiinjuøøyyä tøø xyhabøjcä, jéêedshøch jaêa nmädiaêagy tøø xmiäbøjcä. 46 ‘Cábøch nDeedy mänaa yhixyii jäyáêayäm; høøcÌh nidiuhm̱ tøø nhix̱y. Jím̱høch ndsooñ Dioswiinduum. 47 Chaads mijts tehm̱ tiøyhajt nnämáêawät, pÇ¿á¹høch nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp, jeêeds jugyhadaam̱b cøjxtaêaxiøø nebiä Dios jiugyhatiän. 48 HøøcÌh hajxy jaduhá¹ jim̱ nyajtägøêøwaam̱by. 49 Jaêa nhaphájtäm ndeedyhájtämhajxy, hoêc hajxy jeêe, hoy jaêa maná hajxy jia caayy pactuum. Jaêa maná, mäjaayejc jaduhá¹. Pero paquiä jaêa miäjaahajxy quiøjxy. 50 HøøcÌh, páadyhøch tøø ndsooñ jim̱ tsajpooty nébiøch jäyaêayhajxy jim̱ nyajtägÇ¿êøwät. Jim̱ hajxy yhidaêañ cøjxtaêaxiøø pønjátyhøch nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp. Nnähdugáam̱biøch jaêa nniêx jaêa ngopc. Nnähhoêtuêudáam̱biøch jäyaêayhajxy nägøx̱iä. 52 Mänitä judíoshajxy yajcapxiøøyy jaêa Jesús jaêa miädiaêagy: âNejy, xmioêowáaá¹Ã¤m yøêøyaêay ñiêx quiopcädaêa coo ndsúêtsämädä. 53 Mänitä Jesús ñämaayy jaêa judíoshajxy: âChaads mijts tehm̱ tiøyhajt nnämáêawät, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä, coocÌh mijts jaêa nniêx jaêa ngopc xquiaêa tsúêtsät, coocÌh mijts jaêa nnøêty jaêa njoot xquiaêa húucät, cab hajxy jim̱ mdägÇ¿êøwät maa Dioswiinduumän. 54 Pønjátyhøch jaêa nniêx jaêa ngopc xchúêtsäp, pønjátyhøch jaêa nnøêty jaêa njoot xyhúucäp, jeêeds jeêe hidaam̱b cøjxtaêaxiøø jim̱ tsajpootyp. 55 Tsuêtsǿøcâhøch jaêa nniêx jaêa ngopc; huucǿøcâhøch jaêa nnøêty jaêa njoot. 56 Pønjátyhøch jaêa nniêx jaêa ngopc xchúêtsäp, pønjátyhøch jaêa nnøêty jaêa njoot xyhúucäp, jeêecÌh jaduhá¹ nnänøøm̱by jaêa nmädiáêagyhøch hajxy xmiäbÇ¿jcäp. JeêecÌh hajxy nguhdujtmoêowaam̱by coo hajxy yhídät cøjxtaêaxiøø jim̱ tsajpootyp. Tuêugmädiáêagyhøch hajxy nmøødhidaêañ. 57 Jaêa nDéedyhøch, jaêacÌh tøø xquiéx̱iäbä, jeêecÌh jaduhá¹ tøø xquiuhdujtmoêoy coocÌh jäyaêayhajxy jim̱ nyajnÇ¿cxät tsajpootyp, pønjátyhøch jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp. Jim̱ hajxy yhidaêañ cøjxtaêaxiøø. Jaêa nhaphájtäm jaêa ndeedyhájtäm, hoêc hajxy jeêe jequiän, hoy jaêa maná hajxy jia caayy. Pero pønjátyhøch jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcäp, cab hajxy quiaêawaêañ haxøøgtuum mänaa. 59 Jaduhá¹ Jesús jim̱ miädiaacy Capernaum coo hänajty yajnähixøêøy tsajtøgooty maa jaêa judíos jaêa Dios hajxy hänajty wyiingudsähgøêøyän. 60 Coo Jesús jaêa jiamiøødhajxy jaduhá¹ jim̱ miädooyy, mänit hajxy näjeêe miänaaṉ̃: âCab hajxy jaduhá¹ nguhbÇ¿jcämät; tsip xex̱ yøêø mädiaêagy jaduhá¹. 61 Ãajuøøyy Jesús jaduhá¹ nebiaty hajxy hänajty miädiaêaguiän. Mänit hajxy ñämaayyä: âNejy, cábøcÌhä nmädiaêagy hajxy xjiøjpøgøêøwáaá¹Ã¤jä. 62 CoocÌh mijts xyhíxät coocÌh hänajty jim̱ nnøcxy tsajpootyp, mänítøch mijts jaêa nmädiaêagy xmiäbøgaaá¹Ã¤ coocÌh jim̱ ndsooñ tsajpootyp, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä. 63 Jaêa mjuøhñdyhajxy, jeêeds hajxy yaa xyagjugyhajp. Jaêa mniêx jaêa mgopcâhajxy, cab hajxy jeêe yaa xyagjugyhaty. CoocÌh mijts jaêa nmädiaêagy xmiäbÇ¿jcät, mänit hajxy mdägÇ¿êøwät jim̱ tsajpootyp. 64 Pero cahnä hajxy nägøx̱iä mmäbøcyñä. Paadiä Jesús jaduhá¹ miänaaṉ̃, ñajuøøby hänajty jaduhá¹ pønjaty hänajty jeêe caêa mädiaêagymiäbøgaam̱b. Ãajuøøby hänajty jeêebä pøṠhänajty yegáaá¹Ã¤p hoêcǿøc. Jäguem̱iä Jesús jaduhṠñajuøøyy mänaa jaêa miäguêughajpähajxy tiägøêøyän yajnähixøøbiä. 65 Mänit Jesús miänáaá¹gumbä: âPáadyhøch mijts jaduhá¹ nnämaayy: “PÇ¿á¹høch jaêa nDeedy yajnähdijpy, jeêecÌhä nmädiaêagy xmiäbøgáaá¹Ã¤p." 66 Coo Jesús jaduhá¹ miädiaacpädøøyy, mänitä jiamiøødhajxy nämay wyiimbijnä. Cabä Jesús hajxy hänajty miøødwäditaaá¹nä. 67 Mänitä Jesús jaêa jiamiøød miäyajtøøyy jaêa nämajmetspähajxy: âNejy, xpiuhwaêadsáam̱bøch mijtspä. 68 Mänitä Simón Pedro yhadsooyy: âWiindsÇ¿á¹, caj. Tii højts miicÌh coo nnäêä puhwáêadsät. MiicÌh højts jeêe xyajnähixøøby neby højts jim̱ ndägÇ¿êøwät tsajpootyp. 69 NmäbÇ¿jcäp højts miicÌhä mmädiaêagy. Nnajuøøby højts coo jim̱ tøø mdsooñ maa Diosän, coo mGristähaty, jaêa højts hijty nhahijxypä, jaêa Dios hijty quiexaam̱biä. 70 Mänitä Jesús yhadsooyy: âPáadyhøch mijts tøø nwiimbiy nébiøch hajxy jaduhá¹ xmiøødwädítät, mijts jaêa nämajmetspä. Pero xii hajxy tuêjäyaêay mmøødä, jaêa møjcuêuwiinmahñdymøødpä. 71 Jaêa Judas jaduhá¹ nänøøm̱a, jaêa Simón Iscariote yhuung. Jaêa Judas, jeêedsä Jesús hänajty yegaam̱b hoêcøøc, hoy jaêa Judas jaêa Jesús hänajty jia møødwädity møødä nämajtuêugpähajxy.

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate