Menu

San Marcos 10

TBL

1 Mänitä Jesús jim̱ chóhá¹gumbä Capernaum. Mänit ñøcxy Judeaânaaxooty, jaêa xøøbädsøm̱yhaampiä, jim̱ Jordánâmøjnøøhawiimb. Mänitä jäyaêay may ñäméjtsägumbä. Mänitä Jesús tiägǿøguiumbä yajnähixøøbiä, neby hänajty nax̱y yajnähixøêøyhatiän. 2 Mänitä fariseodøjcâhajxy näjeêe miejch. Mänitä Jesús hajxy miäyajtøøyy: âNej, miim̱bä cuhdujt jaduhá¹Ã¤ coo jäyaêayhajxy ñiyhøxmadsǿøjädä. Paadiä Jesús jaduhá¹ miäyajtøøw̱ä, hijxmadsáaá¹Ã¤p hänajty jaduhá¹ waam̱b hänajty yhadsowaêañ. 3 Mänitä Jesús yajtøødägajch: âNej, jaduhá¹Ã¤ Moisés jecy quiujahyyä coo hajxy mniyhøxmadsǿøjädä. 4 Mänitä fariseoshajxy yhadsooyy: âJaduhá¹Ã¤ Moisés jecy quiujahy coogä cuhdujt jaduhá¹ myiṉ̃ coo jäyaêayhajxy ñiyhøxmadsǿøjät. 5 Mänitä Jesús miänáaá¹gumbä: âCoo mijts mjaancÌh tehm̱ quiuhxex̱ä, paadiä Moisés jaêa cuhdujt jaduhá¹ jecy yejcy coo mdoêoxiøjc hajxy mhøxmádsät. 6 Mänaa jaêa naax̱wiimbä jecy yhawijy tiøøêxtaêaguiän, mänitä Dios jäyaêay metsc quiunuuêxy yaêadioêoxy. 7 Coo jaêa Dios jaêa jäyaêay jaduhá¹ jecy quiunuuêxy yaêadioêoxy, paadiä yaêadiøjc jaduhá¹ tioêoxiøjwiingpÇ¿gät. Jaduhá¹ hajxy jaduhá¹ yhíjnät nebiä tuêqueêexpän. Hawiingøøby hajxy jaduhá¹. Cab hajxy wioow̱híjtänä jaêa tiaj jaêa tiéediäm. 9 Pønjatiä Dios jaduhá¹ tøø quiunuuêxy coo hajxy ñimiøødtsänaêawøød nämetsc, cab hajxy jaduhṠñiyhøxmadsǿøjät ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 10 Mänitä Jesúshajxy tiøjtägøøyy møødä jiamiøødtøjc. Mänitä Jesús jadähooc miäyajtøøw̱ä jaêa jiamiøød waam̱batiä Jesús jaêa fariseodøjc hänajty tøø miøødmädiaêagy. 11 Mänitä Jesús yhadsooyy: âPøá¹Ã¤ tioêoxiøjc høxmajtsp, y mänitä wiingtoêoxiøjc wyiingpøcy, miägädiehbiä tioêoxiøjc jaduhá¹. Haxøøg jaduhá¹ jiatcøêøy. 12 Jaanä jaduhá¹duhm̱bä, coo jaêa toêoxiøjc ñihyhap yhøxmádsät, y coo wiingyaêadiøjc wyiingpÇ¿gät, jaduhá¹Ã¤ ñihyhap miägädiehbiä. Jaanä haxøøg jeêeduhá¹ jiatcøøbiä ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 13 Mänitä Jesús pigänaêc mejtstägøøg yajnämejtsä, coo hajxy ween quiunuuêxyii. Coo jaêa Jesús jiamiøød hajxy jaduhá¹ yhijxy cooc tyijy jaêa Jesús hänajty yhadsibaêañii, mänitä pigänaêcä tiajhajxy yhadújcäxä coo jaêa Jesús hajxy jaduhá¹ quiaêa nänÇ¿cxät. 14 Coo jaêa Jesús jaduhá¹ yhijxy coo jaêa pigänaêcâhajxy hänajty wyiêi yhadugyii, mänitä Jesús jaêa jiamiøød yhojy: âCaêa yøêø pigänaêc hajxy mwiêi yhaducy. Wéenhøch hajxy jaduhá¹ xñämiṉ̃. Coo mijtsä Diosmädiaêagy jaduhá¹ mmäbÇ¿gät neby hädaa pigänaêcâhajxy miäbøquiän, mänit mijtsä Dios jaduhá¹ xyhuunghádät. 15 Hix̱, jaêa pigänaêcâhajxy, cab hajxy tii quiaêa näêä mäbøcy. Tsipcøxp hajxy jaduhṠñäêägä mäbøcy. Jaduhá¹ds jeêe, coo mijts mmäbÇ¿gät nebiä pigänaêcâhajxy miäbøquiän, mänit hajxy jaduhá¹ mjugyhádät cøjxtaêaxiøø nebiä Dios jiugyhatiän. Tøyhajt jaduhá¹ ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 16 Mänitä Jesús jaêa pigänaêc tiägøøyy cunuuêxpä tuêugjatyâtuêugjaty. Cøêønähgájpäp hajxy hänajty. 17 Mänitä Jesús jim̱ chohṉ̃. Jim̱ hänajty tiuêuyoêoyñä, mänitä Jesús jäyaêay tuêug päyøêøguiä ñajtspaadøøyyä. Mänit wyiinjijcädaacä. Mänit ñämaayyä: âWiindsÇ¿á¹, mjaancÌh tehm̱ yhoyhänaêc miicÌh. Nébiøch ngudiúnät coocÌh cøjxtaêaxiøø njugyhádät nebiä Dios jiugyhatiän ânøm̱ä Jesús miäyajtøøw̱ä. 18 Mänitä Jesús yhadsooyy: âTiicÌh miicÌh jaduhá¹ coo xñämaêay coocÌh nhoyhänaêcä. Ni pøṠjaduhá¹ quiaêa hoyhänaêcä. Jagooyyä Dios tuêuquiä yhoyhänaêcä. 19 Mnajuøøby miicÌh jaduhá¹ nebiatiä Moisés cuhdujt jecy yejcy, túhm̱äts. “Cab hajxy mniyaghoêogǿøjät. Cabä wiingtoêoxiøjc hajxy mmøødtsänáêawät. Cab hajxy mméedsät. Cab hajxy mhøhá¹dáêagät. Cab hajxy mmäméedsät høhá¹daêagymiädiaêagyhaam. MwiingudsähgÇ¿êøwäbä mdajjä mdeedy hajxy” ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 20 Mänitä Jesús ñämáayyägumbä: âPero WiindsÇ¿á¹, homiänáajøch jaduhá¹ ngudiuṉ̃. MúutsnøcÌhä hoguiuhdujt nmädsohá¹daacy ânøm̱ä Jesús ñämaayyä. 21 Mänitä Jesús jaêa craa wyiinheeêppejty. JiaancÌh tehm̱ chójcäbä craa hänajty jeêe. Mänitä Jesús miänaaṉ̃: âTuêtuêuyyä mgaêa cøx̱y cudiuṉ̃. Nøcx cøx̱y toog tijaty jim̱ mmøød, jaduhá¹ds mmóêowät pønjaty hajxy häyoob. Coo jaduhá¹ mgudiúnät, mänit jim̱ mnÇ¿cxät Dioswiinduum. Jim̱ miicÌhä hoybä weenbä mbáadät tsajpootyp. Hoorä, høøcÌh paduêubÇ¿jcäc. 22 Coo jaêa craa jaduhṠñämaayyä, mänit jiootmadiägøøyy. Mänit wyiimbijnä tájjäp máayyäp. Hix̱, jaancÌh tehm̱ miäyøø hänajty jeêe. 23 Jim̱ä Jesús jaêa jiamiøødhajxy hänajty piadänaêay. Mänitä Jesús wyiinheeêppejty. Mänit miänaaṉ̃: âJaancÌh tehm̱ chip jaduhá¹ coo yøêø mäyøødøjcâhajxy jim̱ ñǿcxät Dioswiinduum. Tehm̱ tiøyhajt jaduhá¹. 24 Coo jaêa Jesús jaduhá¹ miänaaṉ̃, jiaancÌh tehm̱ yagjuøøyy jaêa jiamiøødhajxy jaduhá¹. Mänitä Jesús miänáaá¹gumbä: âMäguêughajpädøjc, pønjatiä xiädøêøñ hajxy hajoodhajp, jaancÌh tehm̱ chip jaduhá¹ coo hajxy jim̱ ñǿcxät Dioswiinduum. 25 Maas paquiä camello tuêug jiiby ñaxÇ¿êøwät xuhñdyjutooty quejee jaêa mäyøøhänaêcâhajxy jim̱ tiägÇ¿êøwät Dioswiinduum. 26 Coo jaêa Jesús jaduhá¹ miänáaá¹gumbä, mänitä jiamiøødhajxy maas hanax̱iä yagjuǿøguiumbä. Mänitä Jesús miäyajtøøw̱ä: âPøá¹xädaêaduhá¹ jaancÌh tøy nähwaêadsaam̱b. 27 Mänitä Jesús wyiinheeêppéjcumbä. Mänit miänaaṉ̃: âJaêa jäyaêayhajxy, cab hajxy hamdsoojoot hoy yajniñähwaêadsǿøjät. Pero Dios, jeêeds mäyajnähwaatsp. Hotyiijä Dios jaduhá¹ jiaty. 28 Mänitä Pedro jaêa Jesús ñämaayy: âHuuc mädow̱, coo højts miicÌh nbaduêubøjcy, cøjx højts nnähgueêegy tijaty højts hijty nmøød. 29 Mänitä Jesús yhadsooyy: âPønjaty cøx̱iä tøø ñähgueêegy jaêa høøcÌhcøxpä møødä Diosmädiaêagyquiøxpä, maas may hajxy jaduhá¹ jiaac paadaêañ hädaa yaabä naax̱wiin tijaty hajxy hänajty tøø ñähgueêegy tøø yhøxyoêoy, tiøjc, piuhyaêay, piuhdoêoxy, tiaj tieedy, yhuung, ñaax̱. Møød jim̱ hajxy ñøcxaêañ tsajpootyp. Jim̱ hajxy jaduhá¹ homiänaajä yhidaêañ, hoy hajxy hänajty yaa tøø jia tsaacÌhpøcy jaêa høøcÌhcøxpä hädaa yaabä naax̱wiin. Tøyhajt jaduhá¹. 31 Pønjatiä møjtuuá¹g jädaêahaty caêa møød, nämay hajxy miøjtägøêøwaêañ. Pero pønjatiä møjtuuá¹g jädaêahaty ja møød, nämayyä tiuuá¹ghajxy piøgáaá¹Ã¤xä ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 32 Mänitä Jesúshajxy jim̱ tiuêubøjcy møødä jiamiøødtøjc. Jerusalén hajxy hänajty ñøcxaêañ. Jawyiinä Jesús hänajty yoêoy. Mayyä jäyaêayhajxy hänajty pianøcxy møødä Jesús jiamiøødhajxy, jaêa hajxy hänajty nämajmetspä. JaancÌh tehm̱ yagjuøøby hajxy hänajty. Høxtä tsähgøøby hajxy hänajty. Mänitä Jesús jaêa jiamiøød hawiing wioonøcxy. Mänitä Jesús tiägøøyy mädiaacpä nebiaty hänajty jiadaêañ yhabetaêañ: 33 âHuuc mädow̱ hajxy, yam̱ hajxy nnÇ¿cxäm Jerusalén. Coo hajxy jim̱ ngoodáaá¹Ã¤m, mänítøcÌhä teedywiindsøá¹hajxy xyajcøêødägøêøwaêañ, møødä hänaêcä Diosmädiaêagy hajxy jim̱ yajnähixøøbiä tsajtøgooty, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä. Mänítøch hajxy jaduhá¹ xyajnähdijaêañ coocÌh hajxy xyaghoêogaêañ. Mänítøch hajxy xyajcøêødägøêøwaêañ jaêa hänaêcâhajxy jim̱ tsohm̱bä Roma. 34 Madiúêujøch hajxy xchaacÌhtiunaêañ. Xñäxiêigáam̱bøch hajxy. Xwyiinwoonáam̱bøch hajxy. Xwyiingutsujøêøwáam̱bøch hajxy. Xwiobhoêogáam̱bøch hajxy. Mänítøch hajxy xjia yaghoêogaêañ. Pero cudägøøgxǿøyyøch njujypiøjtägatsaêañ, ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 35 Mänitä Jesús wyiinguwaêagøøyyä jaêa Santiago møødä Juan. Jaêa Zebedeo yhuunghajxy hänajty jeêe. Mänit hajxy miänaaṉ̃: âWiindsÇ¿á¹, huuc tuá¹Ã¤ mayhajt jaêa højtscøxpä. 36 Mänitä Jesús yhadsooyy: âTii mayhájthøch ndúnäp. 37 Mänitä Santiagohajxy miänáaá¹gumbä: âCoo miicÌh hänajty tøø mmøjtägøêøy, coo hänajty tøø mdägøêøy hanehm̱bä, mänit højts cuhdujt xmióêowät coo højts jim̱ nhäñáêawät miicÌhä mnähmøjc, hahooyhaampiä møød hanajtyhaampiä. 38 Mänitä Jesús yhadsóogumbä: âMijts, cab hajxy mnajuøêøy tii hajxy jaduhá¹ mnänøøm̱by. Nej, mmeeêxtúgäp hajxy jaduhm̱bä nébiøch ndsaacÌhpøgáêañänä. 39 Mänitä Santiagohajxy yhadsooyy: âNmeeêxtúgäp højts jaduhá¹. Mänitä Jesús miänáaá¹gumbä: âJaduhá¹ mijts mjaancÌh tsaacÌhpøgaam̱bä nébiøch ndsaacÌhpøgaêañän. Tøyhajt jaduhá¹. 40 Pero cábøcÌhä cuhdujt jaduhá¹ nmøødä coo mijtsä cuhdujt nmóêowät coo hajxy jim̱ mhäñáêawät høøcÌhä nnähmøjc mänáajøch hänajty tøø ndägøêøyän hanehm̱bä. Dios jaêa cuhdujt møød pøṠyajnähdijaam̱by coo hajxy jim̱ yhäñáêawät. Jeêedshajxy jaduhá¹ jim̱ häñaêawaam̱b ânøm̱ä Jesús miänaaṉ̃. 41 Coo Jaha Jesús jiamiøødhajxy jaduhá¹ miädooyy, jaêa hajxy hänajty jaac nämajcpä, mänitä Santiagohajxy miäjootmaêtä møødä Juan. 42 Mänitä Jesús miøjyaax̱y jaêa hajxy hänajty jaac nämajcpä. Mänitä Jesús miänaaṉ̃: âJaêa gobiernähajxy, møødä hänaêcâhajxy yaa møjtuuá¹gmøødpä hädaa yaabä naax̱wiin, jaêa hänáêcätshajxy jaduhá¹ yaa hanehm̱b. Mnajuøøby hajxy jaduhá¹, túhm̱äts. 43 Pero mijts, cab hajxy mbøcâjuÇ¿êøwät coo møjtuuá¹g hajxy mmøødhádät. Pøá¹Ã¤ jioot tsojp coo wyiingudsähgøêøwǿøjät, weenä jioot piädaêagy coo jiamiøød piuhbédät. 45 HøøcÌhpaady, høøcÌh jaêa Diosquex̱ypä, mäbuhbéjpøch jaduhá¹ yaa tøø ngädaêagy. Høxtä nnähhoêtuêudáam̱biøcÌhä jäyaêayhajxy nägøx̱iä. Cábøch jaduhá¹ nmänaêañ coocÌhä jäyaêayhajxy xpiuhbédät. 46 Mänitä Jesúshajxy quiooêty maa jaêa cajpt hänajty xiøhatiän Jericó. Coo hajxy jim̱ chóhá¹gumbä, mayyä jäyaêay hajxy piaduêubøjcä. Jim̱ä wiinds hänajty tuêug yhäñaêay tuêhaam. Bartimeo hänajty xiøhaty. Timeo jaêa tieedy hänajty xiøhaty. Xädøêøñyujwaam̱bä Bartimeo hänajty. 47 Coo jaêa Bartimeo jaduhá¹ miädooyy coo hänajty jeêe Jiesúsä, jaêa hänajty tsohm̱bä Nazaret, mänitä Bartimeo møc yaax̱y: âJesús, David miicÌh jecy mhaphajt mdeedyhajt. HøøcÌh näxúuêtsäc. 48 Mänitä Bartimeo yhojmujcä nämay coo cu yhamooṉ̃. Pero cab jaduhṠñäêä hamooṉ̃. Tehá¹gajnä maas møc tiägøøyy yaax̱pä: âJesús, miicÌhä David jecy mhaphajt mdeedyhajt. HøøcÌh näxúuêtsäc. 49 Mänitä Jesús tiänaaxiøjpy. Mänit miänaaṉ̃ coo jaêa Bartimeo miøjyaêaxǿøjät. Mänitä Bartimeo tuêjäyaêay ñämaayyä: âXooá¹daêag, tänaayyøêøg. Xim̱ä Jesús xmiøjyaêaxy. 50 Mänitä Bartimeo paquiä tiänaayyøêcy. Mänitä yoṉ̃wit yajniñähnajptuutä. Mänitä Jesús päyøêøguiä hoy wyiingumedsøêøy. 51 Mänitä Jesús jaêa Bartimeo miäyajtøøyy: âTii mayhajt jaduhá¹ myajtunáaá¹Ã¤p. Mänitä Bartimeo yhadsooyy: âWiindsÇ¿á¹, høøcÌh yaghijxÇ¿êcäc. 52 Mänitä Jesús miänaaṉ̃: âJaêa hoy, tisän coo quiaêa cabä. CoocÌhä nmädiaêagy tøø xmiäbøjcä, paady tøø mhijxøênø. Tuuá¹Ã¤ Jesús jaduhṠñäêä mänaaṉ̃, mänitiä Bartimeo jiaancÌh hijxøêcy. Mänitä Jesús piaduêubøjnä.

Everything we make is available for free because of a generous community of supporters.

Donate