MATEO 5
TBL1 Tib dzew, goá¹ Jesús laa grë miech guizhiu co bdziá¹ lo me, dzigo bzoquia me glaa tib guic gui win. Ga zob me, bdziá¹ grë xpëëdscuel me lo me, 2 dzigo psilo me pseed me zho, rëb me: 3 â¡Wen zie zha ne rieá¹ ib none gbig zho lo Dios, sac ib zdziá¹ zho zaatne rnabey me! 4 ‘¡Wen zie zha ne mban rac roon niina, sac schoobladz Dios zdoo zho! 5 ‘¡Wen zie zha ndooladz, zha ne zienie guic gban zigne rnabey Dios, sac scaania zho guidzliu ne gdeed me lo zho! 6 ‘¡Wen zie zha ne racladz guá¹ grë miá¹e rnabey Dios, rzac zhow zigne rzac zha ne rcaabedz, zha ne rnabgaa zhis, sac ible zacnie Dios zho parne grieelo guá¹ zhow! 7 ‘¡Wen zie zha ne rquia zdoo miech, sac zigne rquia zdoo zho samiech zho scaque Dios squia zdoo me zho! 8 ‘¡Wen zie zha ne mbele zdoo, zha ne biaaá¹mbele lo xtoḻ, sac zaá¹lo zho Dios! 9 ‘¡Wen zie zha ne noxco zaacse gban miech, tiḻd zho, sac masaque mëëd gac zho lo Dios! 10 ‘¡Wen zie zha ne loxaque porne quiayuá¹ zho miá¹e rnabey Dios, rquianaḻ miech zho, sac ible zdziá¹ zho zaatne rnabey me! 11 ‘Zig nac to, zeeá¹e csilo grë miech yquiaago zho to, ctsidiḻ zho to, yquiadiidzguizh zho to loxaque ne rliladz to naa, ¡wen zie to ga! 12 ¡Nley goḻco zdoo to, nguieeḻ goḻgac, sac goá¹ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaá¹le, scaque beeá¹ zho grë zha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me. 13 ‘Masaque nac to lo guidzliu rii zig nac zed. Naá¹le to gaá¹le pa lotaa rquiin zed, per teḻne nzhida, ¿pa dieá¹ rquiina? ¡Lëë gdib rliaaḻa lo guizh, zaatne rded rzë miech rzëëni zhow! 14 ‘Nac to zig tib biini ne noziini lo guidzliu. Grieelod tsongueets to, sac tib guiedz ne ndxie glaa tib guic gui, grieelod tsongueetsa. 15 Goḻguieá¹ gaá¹le nacd biini parne tsolana, sinque parne gziiniw lo grë miech ne no leá¹ yu. 16 Zaacse sca goḻgac, miá¹e rquiin miá¹ co goḻguá¹, masaque lëëw gac zig tib biini; zeeá¹a zeeá¹e gaá¹ miech biini co zieá¹ zho gaá¹le pa lotaa meá¹ nroob nac Pxoz to meá¹ ne no gbaa. 17 ‘Guiabde to togo bod laa naa ziaḻ ziaḻtichee naa ley ne psaá¹ Moisés, o grëgaa miá¹e bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela; sac led miá¹cod ziaḻ naa, sinque laa naa ziaḻ guá¹ naaw zigne no gaca. 18 Gneli naa lo to gaá¹le: Laga niaa guidzliu rii, laga niaa gbaa, ib none gac miá¹e zhobnee lo ley, miá¹e bneegaa zha ne biadteed xtiidz Dios, ni tib lë paat gdzëëda. 19 Gacxe waa zha ne quiits tib ley niicle miá¹e mazdraa wina, ni cseed zho miecha zigne ruá¹ zho ga, ib tedsod zha nac zha ne mazdraa win guiaaá¹ lo grë zha ne ygaa zaatne rnabey Dios. Saá¹gue zha ne guá¹a zigne rnabeya, ni cseed zho miech scaque tsienaḻ zhow, zha cosi nroob gacnon zho lo grë zha ne gdziá¹ zaatne rnabey Dios. 20 ‘Rso naa diidz lo to sca, zaacse goḻgac guá¹de to zigne ruá¹ grë maistr ley, grë zha farisé; sac teḻne tsoxcode to gban to zigne racladz Dios, grieelod gdziá¹ to zaatne rnabey me. 21 ‘Led naá¹le to gaá¹le, no tib ley ne biaaá¹ lo xmeá¹gol to padzeela, rneew: “Gute luu samiech luu”; rnabeya zha ne gut samiech, ib none guetaque zho, quizhgazh zho doḻ co. 22 Sca rnee ley co, per zig nac zha ne goá¹ në rac zdoo raá¹ samiech, rrieequia beetle zho ga, ye zho rieguiaḻ quizh falt co. Zig nac zha ne gnee pe tib diidznë lo samiech, none gacredz zho lo wxtis zeeá¹a guá¹quizh zho zho doḻ co; zha ne quiegaa samiech, lëëque zha rguib guey zho gabiḻ ga. 23 ‘Gacxe waa teḻ ziesaá¹ to tib gon, per lo pcoogle zo to rsoladz to rdiḻnie to tib samiech to, 24 gase goḻsaá¹ gon co, goḻtsie goḻtsienabgazh perdon lo zha ne rlëë to lo ga, gbireraa to dzigo gdeed to gon co. 25 Zha ne sca rlëënie to, goḻtsoxco pront goḻguiaaá¹ wen; zeeá¹a tsiezod zho to lo wxtis, sac teḻ laa zho tsiezo to lo wxtis ib znabey wxtis tso to ladzguiib. 26 Gneli naa lo to gaá¹le grieede to ga, haxtaque lozh quizh to grë dimi ne gnab wxtis lo to. 27 ‘Naá¹laque to gaá¹le zha rnee stib ley ne biaaá¹ lo xmeá¹gol to, rneew: “Zha ne nole tsieel, zigtaa mguiw zigtaa wnaaw, nodne tsonie zho zha ne led tsieeld zho." 28 Per zig nac zha ne goá¹, raá¹ tib wnaa ni rsilo zho riogui zho tsonie zho wnaa co, laa zho bdiitsle ley co. 29 ‘Gacxe waa, bziaalo to miá¹e rquiaqui ruá¹ctal to xtoḻ to, mazd goḻcueegazha; niicle teḻ bziaalo derech tow. Peet nacd nitlo tib lëque xcuerp to, lëdle dib nacsew tsietsobe gabiḻ. 30 Laa teḻ niagaa tow, miá¹e rquiaqui ruá¹ctal to xtoḻ to, niicle teḻ nia derech tow, goḻchuggazha. Peet nacd nitlo tib nia to, lëdle nitlo to leá¹ gabiḻ dib nacse xcuerp to. 31 ‘No stib ley znu rnee: “Mgui ne racladz csaan tsieel, zac ctso zho; totsaque gdeed zho tib guits lo wnaa, zaatne raquiet ne laa zho psaan wnaa." 32 Per gni naa lo to gaá¹le: teḻne quiangobd tsieel zho stib mgui, ni rsëbtsieel zho, lëëque zha rguib ga yquianie tsieel zho stib mgui. Mgui ne ctsieelnia wnaa co, doḻ ga guá¹ zho, sac goá¹ nole tsieel wnaa co. 33 ‘Ziyon to gaá¹le zha nac stib ley ne biaaá¹ lo xmeá¹gol to rneew: “Zha ne gzeet lë Dios par glu zuá¹ zho miá¹e bnee zho, yase zeeá¹e gdeed zho tib gona, guá¹gaa zho pe tib dziina, ib none guá¹ zhow." 34 Per gni naa lo to gaá¹le: nodne sca gzeet to lë Dios, per ni gbaa nodne ne sca gzeet to, sac goá¹ ga nac zaatne zob Dios; 35 per ni guidzliu, sac lo guidzliu nac zaatne zo ni me; per ni Jerusalén, sac ga nac guiedz nroob ne rnabey me; 36 guiaabgaa to gzeet to guic to. Guá¹scade to, sac goá¹ zig nac guic to, per ni tib guitsguic to grieelod csaá¹ nquits to, grieelodgaa csaá¹ ngas tow. 37 Gacxe waa ncuaaá¹e rgobey to zrieelo guá¹ to, goḻguiab: “zuá¹ naaw”, togo rieá¹gaa to grieeloda, goḻguiab: “grieeloda”; tsode to dieeá¹ cho gzeet to, sac goá¹ led Diosdraa rnabey miá¹ co. 38 ‘No stib ley znu rnee: “Teḻ cuee zho tib bziaalo luu, guiaaá¹d luu scase bleeque stib bziaalo zho, teḻ cueegaa zho tib lay luu, scaque beeá¹ blee stib lay zho." 39 Saá¹gue naa laa naa rso diidz lo to goá¹, guá¹scade to; zha ne gacntseeb lo to, gacndaande to lo zho. Teḻ cap zho lo to, tiblise goḻgac, ib guá¹de to glisaque nia to. 40 ‘Zha ne tsiezo to lo wxtis, ni lozh ga haxta gla zho xibiaagw to, goḻsaan güey zhow haxta xabnaḻ to goḻdeed lo zho. 41 Zeeá¹e grieequia zha ne gnabey to güey to xyo zho tib groḻ hor, goḻgüeya, haxta tib hor goḻtsie güey tow. 42 Zha ne gnabtaa pe cos lo to, goḻdeeda; zig nac zha ne ziadtiiá¹, goḻdeed ncuaaá¹e ziadtiiá¹ zho, ctsirede to zho scase. 43 ‘Ziyonle to gaá¹le no zha ne znu rnee: “Zha ne rdzieel xtiidz luu bleynie zho, scagaa zha ne rlëë lo luu, blëënie zho." 44 Per led scada goá¹, ¡none zaacse gac to lo zha ne rlëë lo to! ¡Zha ne rgodee to, goḻnab lo Dios guá¹lay me zho! 45 Zeeá¹a sca glu nli xpëëd meá¹ ne zob gbaa nac to. Goḻgaá¹ gaá¹le teḻ me rnabey me rziini ngbidz lo grëse miech, zigtaa lo zha wena, zigtagaa lo zha ntseeba; scaque nisguie me rsiaaba rquiin zho grëse zho, rbed me dieá¹ cho ngable lo me, chogaa ngabd lo me. 46 ¡Gase nasca goḻwi! Teḻ loxaque zha ne ndzieeldiidz to zha cose rleynie to, ¿niacxe zgaa to guieḻnzaac ne gdeed Dios? Haxta zha ne mazdraa ntseeb ruá¹ miá¹ co. 47 Teḻ loxaque zha ne nacse meá¹lidz to, lo zha cose zaacse rnee to, ¿pe lëë guieḻwen ga na rlu to? Haxta zha ne ruá¹beyd Dios ruá¹ miá¹ co. 48 Goḻtsoxco sca ndzinli goḻgac, zigne rleynie Pxoz to (meá¹ ne zob gbaa) grëse miech, scaque none guá¹ to.
