MARCOS 9
TBL1 Ni rëb me lo grë miech co: âGneli naa lo to gaá¹le, nzian grë zha ne ndxie nu niina ib tedsod gardaque guet zho, bii zaá¹ zho gaá¹le zeeá¹e laa Dios glu ne nli meá¹ rnabey nac me. 2 Goca xoop ngbidz, briee Jesús gza me Pedr, Jacob ni Juan, güey zho bzoquia zho tib guic gui glaa. Bdziá¹ zho glaa guic gui co, tibaque zeeá¹e goá¹ zho laa me bdzëëlo. 3 Masaque rquiabni xab me, nquitsbie rnaw; ni tib miech grieelod scataa mbe quiib lar. 4 Goá¹lo zho zeeá¹e laa Là ni Moisés (grop zha ne biadteed xtiidz Dios glo) bdziá¹aque, laa zho nozodiidznie me. 5 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: âMaestro, ¡ne nligaa wena guiaaá¹ ne nu! Laa no gzaa tsoá¹ yu yag xiid win nu tso to: tiba tso luu, tiba tso Moisés, stiba tso LÃ. 6 Rdzieb Pedr gza Pedr schop zha co, lo dzeb co niicle rieá¹daque Pedr pe rnee Pedr. 7 Tibaque znuse bdop tib xcow pquia ngali zaatne zo zho ga; dzigo bin zho zëëb tib tsi meá¹ co lo xcow co, rnee me: âLëë xpëëd naa i goá¹, rleynie naa me. Goḻgon miá¹e rnee me. 8 Lëëlëd biecw lo zho rwi zho, choot goá¹draa zho, Jesússe zo lo zho ga. 9 Blozhse ga, laa zho wbique ga. Laa zho ziezëëb dan noyet zho cho gui co, zeeá¹e rëb me lo zho: âMiá¹e goá¹ to goá¹, choot lo gneede tow. Goḻcuëz haxta gaḻ dze ne grieeban Meá¹ ne pxeeḻ Dios. 10 Nacne choot lo bneed zhow, per psilo zho gza tsoá¹ zho rnabdiidzlsa zho, zha mod grieeban tib zha ne gutle. 11 Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho: â¿Bay zha nacne rnee maistr ley, glo Là no guiaad stib, dzigoraa guiaad Meá¹ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? 12 Pquiab me rëb me lo zho: âNliw, ible nacle diidz ne glo Là guiadseed miech gon zho xtiidz Dios, per laa me biaadle; ni zigne bzeetse grë zha ne biadteed xtiidz Dios ted me, scase beeá¹ miech me. Scaque Meá¹ ne cxeeḻ Dios ga, rnee lo Xtiidz Dios nroob csacsi miech me, ible gaá¹dzed zho me. 14 Zeeá¹e bdziá¹ Jesús zaatne biaaá¹ grëraa xpëëdscuel me ga, gza me Pedr Jacob ni Juan; goá¹ zho miech guizhiu ne ndxie lo zho; blalaa zha ne nac maistr ley zo lo zho ga, nodiḻdiidznie zho. 15 Grë miech co, zeeá¹e goá¹ zho Jesús, rley zho, rias zho güeydzieelo zho me güeyquiaa bdiuzh zho me. 16 Dzigo bnabdiidz me rëb me: â¿Pe nadieá¹ squitaa nodiḻdiidz to? 17 Lad grë miech co pquiab tib zho, rëb: âMaestro, lo luu ziaḻnie naa tib xpëëd naa guá¹guiac luu win; ib gacd gnee win sac noguitnie meá¹dox win. 18 Teḻ pataa zo win, zeeá¹e laa ma rzëëb zdoo win rroá¹ ma win liu; ga nix win rdzib mtsiiá¹ ro win, ni row lay win; nrooble noyo win lëbdraa win së win. Blansonie naa win nu, dzigo bnab naa lo xpëëdscuel luu guá¹cxooá¹ zho meá¹dox co, per brieelod zho. 19 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: â¡Pe na squitaa miech nad nac to, ib rnalode to Dios! ¿Palal tiemp ne so naa gne naa lo to? ¡Ncuaaá¹e cxecwdraa naa lo to squi nac to! ¡Goḻtënie mëëdwin qui nu! 20 Güey zho güeynie zho mëëdwin co lo me. Zigne goá¹ meá¹dox co me, psilo beeá¹cxidz ma win, znuse biab win liu, rtiibxto win ni rdzib mtsiiá¹ ro win. 21 Dzigo bnabdiidz me lo pxoz win, goc palal dze psilo sca rac win. Rëbchaa pxoz win: âBii mëdyeeá¹ win psilo squi rac win. 22 Pe zhidaa vuelt zieroá¹ meá¹dox qui win lo gui, zieroá¹ ma win lo nis ne, racladz ma gut ma win. Bzhiguieḻ teḻne zrieelo guá¹guiac luu xpëëd naa, ¡pquia zdoo naa, beeá¹ tib guieḻnzaac beeá¹guiac win! 23 Rëbchaa Jesús lo me: â¿Zha rnee luu “teḻne zrieelow”? ¡Zha ne dib zdoo rnalo Dios, grëse ncuaaá¹e racladz zho, zaca! 24 Lëëlëd pquiab pxoz mëëd co, rëb me: âRnalo naa Dios, per bzhiguieḻ beeá¹ xyudar naa, ¡dib zdoo naa gnalo naa me! 25 Zeeá¹e goá¹ Jesús laa grë miech co rbigberaa, dzigo goctox me lo meá¹dox ne noguitnie mëëd co, rëb me: âMeá¹dox, luu goá¹ psaá¹ ngop mëëd rii, luu psaá¹ nguaat win. ¡Niinagazh psaan win, ib gbiiredraa luu ygaaḻ luu win! 26 Horco biire beeá¹cxidz ma mëëd co stib, masaque roptsiedan ma laa psaan win, nixtaque win ga, zootle gutle win. Nzian grë miech co, tibaque naá¹ zho gutle win. 27 Laa zeeá¹e bzheá¹ Jesús nia win, blis me win ga, laa win bzoli. 28 Zeeá¹e bdziá¹ Jesús leá¹ yu ne rbëz me grë xpëëdscuel me, bnabdiidz zho lo me rëb zho: â¿Bay pe nacne brieelod no ndziuá¹cxooá¹ no meá¹dox co? 29 Dzigo rëbchaa me lo zho: âGrë meá¹dox ne sca nac, rquiin dib zdoo ne gnab ne lo Dios dzigo zrieelo guá¹cxooá¹ ne ma. 30 Briee Jesús ga grë xpëëdscuel me, laa zho wbire nëz xtan Galilé stib. Racladzd me cho gacnaá¹ pa lo no me; sac leá¹ dze co nzian grë ncuaaá¹e noseed me zho. Haxta bzeet me zha csacsi miech me, rëb me: âNaa ne nac naa Meá¹ ne pxeeḻ Dios, ible ziaab naa ladznia miech, ni zut zho naa. Per zeeá¹e gac tsoá¹ ngbidz gut naa, laa naa grieeban. 32 Per ib rieá¹d zho pe nacne sca rnee me, niicle gnabdiidzgaa zho rdzieb zho gnabdiidz zhow lo me. 33 Bdziá¹ zho guiedz ne lë Capernaum; grëse zho laa zho ndxie leá¹ yu ne blëz zho, tibaque bnabdiidz Jesús lo zho, rëb me: âGoḻnë dieá¹, ¿pe scataa nodiḻdiidz to zeeá¹e ziaad ne nëz? 34 Ni tib zho ib pquiabd, sac zeeá¹e ziaad zho nëz quianeelsa zho dieá¹ cho nac zha ne nonraa. 35 Dzigo bzob me, bredz me zho gza tsiipchop zho rëb me lo zho: âZha ne racladz gac zho zha non, none guiaaá¹win zho gac zho zig tib nguá¹dziin lo samiech zho. 36 Dzigo bzo me tib mëëdbgui win glowtaa lo zho; blozh ga bdeedz me win ni rëb me lo zho: 37 âZha ne ngab xnëz naa, ni gleynie zho tib mëëdwin zig mëëdwin rii, guá¹ naa cuent naa ga rleynie zho; ni zha ne sca rleynie naa, yele meá¹ ne pxeeḻ naa ga rleynie zho. 38 Blozh ga, rëbchaa Juan lo me: âMaestro, bdzioá¹ no goá¹ bzeet tib zha co lë luu zeeá¹e beá¹cxooá¹ zho meá¹dox; nacne nli blisqui now lo zho, sac goá¹, led yed zho nacgrë ne. 39 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: â¡Guá¹scade to! Sac goá¹ zha ne sca rzeet lë naa zeeá¹e ruá¹ zho milagr, niacxe lëëque zha glëë lo naa. 40 Zha ne nacnie ne, glëëd zho lo ne. 41 ‘Goḻgacnaá¹ sca gaá¹le, grëse zha ne gdeed maase tib zhigaque nis guie zha ne ngab lo naa, ib tedsod stsire Dios miá¹e beeá¹ zho ga. 42 Saá¹gue zha ne yguib guá¹ctal zho xtoḻ zho ne nac zho zig tib mëëdlas yeeá¹; mazd lëëtaa miá¹e ted zha co sobdoo tib quie molin zhobxtil yquiaw yaá¹ zho tsieroá¹ zho zho nisdoo. 43 ‘Zha ne rieá¹ nia zho nac miá¹e rquiaqui ruá¹ctal zho xtoḻ zho, mazd cchuggazh zho nia co zho. Peet nacd maase tibaque nia zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon ne gdziá¹d dze lozh, lëdle zob gropa ni laa zho guey gabiḻ, lo beldox ne gdziá¹d dze guiuu. 45 Teḻne rieá¹gaa zho ni zho nac miá¹e rquiaqui ruá¹ctal zho xtoḻ zho, mazd cchuggazh zho ni co zho. Peet nacd maase tibaque ni zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon ne gdziá¹d dze lozh, lëdle zob gropa ni laa zho guey gabiḻ, lo beldox ne gdziá¹d dze guiuu. 47 Teḻ tib logaa zho nac miá¹e rquiaqui ruá¹ctal zho xtoḻ zho, mazd cueegazh zho bziaalo co zho. Peet nacd maase tibaque bziaalo zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon co, lëdle zob grop bziaalo zho ni laa zho guey gabiḻ. 48 Zaatne nac gabiḻ, ib gdziá¹d dze ne guiuu lo bel co; grë mziog ne ndxie ga, gdziá¹d dze ne nitlo ma. 49 Grëse zha ne gdziá¹ ga, masaque cuib gui lad zho zig rbib zed lad bëël. 50 ‘Zig nac zed, rquiindoxa zeeá¹e nzhiw, per zeeá¹e nzhida, ¿pa dieá¹ yquiina? Scaquegaa to nagoá¹ goḻgac zig zed ne nzhi, zeeá¹a yquiin to lo guidzliu rii; niowse goḻbannie samiech to, glëëlsade to.
