MATEO 12
TBL1 Leá¹ dze coquew, tib dze lëëtaque dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, bded Jesús zaatne zëëb zhobxtil grë xpëëdscuel me. Ga zie zho rcaabedz zho, dzigo psilo zho ptop zho mzion co dow zho zhobxtil co. 2 Goá¹ bla zha farisew, dzigo rëb zho: â¡Lëda i goá¹ noyuá¹ to, noguiits to ley i! Goḻguieá¹ gaá¹le dze nda nac dze rii. 3 Pquiabchaa me rëb me lo zho: â¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaá¹le zha beeá¹ rey David, tib dze zeeá¹e pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? 4 Rneew, bzëëb me leá¹ yadoo güeynab me guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga, ni loxaque zha ne nacse pxoz row guietxtil co, ¿pe led bdiitsd me ley ga? 5 Lo xley Moisés name zhobnee gaá¹le zha haxta dze ne rdziiladz to lo dziin ruá¹ grë pxoz dziin leá¹ yadoo, ni rneeda doḻ ga sca ruá¹ zho. 6 Goḻwi gaá¹le zha rats ley par gac dziin leá¹ yadoo, ni yadoose ga, gacnaá¹ to gaá¹le lo to nu zo meá¹ ne mazdraa non lo yadoo. 7 ‘Rnee Dios lo Xtiidz me, quiambëzd me dieá¹ peraa guá¹ miech, dieá¹ peraa cogon zho lo me, sinque miá¹e racladz me guieá¹ zho yquia zdoo zho samiech zho. Teḻ niaca miá¹e nli rieá¹ to miá¹ co, zieá¹ to gdziibdoḻde to zha ne rapd doḻ. 8 Gacnaá¹ to gaá¹le naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, naa rnabey dze rii, naá¹paa naa pe nonguieḻ gac. 9 Bded ga, goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziina, güey Jesús leá¹ yadoo win ne zob lad guiedz co. 10 Lad grë miech ne ndxie leá¹ yadoo co, no tib mgui ne mband tib nia; porque laa zha farisé bnabdiidzlaque lo me dieá¹ pe nonguieḻa guá¹guiac me miech dze ne rdziiladz zho lo dziin. Sca bnabdiidz zho, sac quiaguib zho dieá¹ pe yquiaaqui zho me tsiezo zho me lo wxtis. 11 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: âTogase dieá¹, zha ruá¹ to zeeá¹e lëëtse dze rii rietsobe tib xpëcwxiil to tib leá¹ blë nroob, ¿led zëëb lëë rie to riebee to ma? 12 Teḻ sca rquia zdoo to mëcwxiil, ¡goḻguieá¹ gaá¹le mazdraa goá¹ non miech lo tib mëcwxiil! Gacxe waa ible nonguieḻa guá¹ ne xyudar samiech ne, niicle maase dze nda nac dze co. 13 Dzigo rëbchaa me lo mgui ne në nia ga: â¡Bzigaa nia luu! Zigne bzigaa mgui nia mgui, biacgazha, biaaá¹a zig nac stib miá¹e ndaantaque ga. 14 Grë zha farisé co, zigne briee zho ga laa zho psilo bnediidz dieá¹ zha gdeeda diidz gut zho Jesús. 15 Bieá¹ Jesús sca no guic zho, dzigo mazd briee me ga. Miech guizhiu ne zienaḻ zhits me, grëse meá¹ rzacnë ne zienaḻ ga, beeá¹guiac me zho; 16 per pso me diidz lo zho, choot lo gzodiidzd zhow. 17 Ga brieequia miá¹e pquiaa Isá, tib meá¹ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeá¹e rëb me: 18 Lëë meá¹ rii bzooblo naa guá¹ xtsiá¹ naa, rleynie naa me, rzac zdoo naa grë ncuaaá¹e ruá¹ me. Zded naa zhiEspÃritu naa gacnie me, me nac meá¹ ne cxobneá¹ xtidz naa lo grëse miech. 19 Tiḻnied me miech, sedzd yaá¹ me lo zho, sod me ro nëz goptsie me. 20 Grë zha ne gzhe gzhele rac, zig tib goobgui ne quiaxweele, zig tib lë guier ne noyiidiele, csaá¹d me zdoo zho; zha ne mban rac lo xliaadz zho, csaand me zho. Miá¹ co tsoxco me, haxta gaá¹ me grëse miech gacnaá¹ miá¹e nac diidzli, ni tsienaḻ zhow. 21 Haxta zeeá¹e gaá¹ me ye grë zha ne nacdraa zha Israel, laa zho gnalo me. 22 Dzigo güeynie zho tib mgui lo Jesús roḻd lo mgui ni gacdaque gnee mgui, sac nosacsi meá¹dox mgui. Znuse beeá¹guiac me mgui, gagazh psilo goá¹ mgui, psilo bnee mgui. 23 Grë miech ne ndxie lo me ga, per nli bzee zdoo zho, rnee zho: â¡Bay pe lëë meá¹ qui naye nac Meá¹ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! 24 Zeeá¹e goá¹ zha farisé sca rnee grë miech co, rzachaa zdoo zho rnee zho: “Pe Dios nazho cxeeḻ me, ma ne rnabey lo meá¹dox ma co nacnie me, gane rrieelo ruá¹cxooá¹ me meá¹dox." 25 Bieá¹ Jesús sca rza guic zho, dzigo rëbchaa me lo zho: â¡Ncuaaá¹e gacd goá¹ rnee to! Teḻ tib wxtis nadieá¹ lëëque zha ne nacnie zho csilo tiḻnie zho, ¿niacxe zac gnabey zho? Tib guiedza, teḻ lëëque zha guiedz co tiḻnie meá¹ladz zho, led znuse lozh guiedz co; tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meá¹lidz zho, ¿niacxe nitlod dii co? 26 Scaque meá¹dox nagoá¹, teḻne lëëque lëë ma guá¹cxooá¹ sameá¹dox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! 27 Nana ne squi rnee to Beelzebú nacnie naa gane rrieelo ruá¹cxooá¹ naa meá¹dox, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruá¹cxooá¹ ma? Gase nagaá¹le rlu doḻdox i quiayuá¹ to, squi rnee to. 28 Saá¹gue teḻ naa zhiEspÃritu Dios nacnie naa gane ruá¹cxooá¹ naa meá¹dox, ni ga rlu gaá¹le laa Dios psilo quianabeyle nu. 29 ‘¡Masaque nac meá¹dox zig tib zha ne no xfuers, zha ne gacladz cuee grë ncuaaá¹e no lidz zha co, none cxidoogazh zho zho! 30 Teḻ meá¹doxa rlëënie ma naa, ni naá¹le to gaá¹le zha ne rlëë lo ne, gacnied zho ne. 31 ‘Gacnaá¹ to gaá¹le, grëse doḻ ne ruá¹ miech, grë teḻ zha rguie zho, rdzibdee zho, niicle teḻ haxta gneenë zho naa, bii zuá¹ Dios zho perdon miá¹ co; saá¹gue zha ne gneenë zhiEspÃritu me, ib guá¹draa me zho perdon. 33 ‘Naá¹le to gaá¹le zig nac yag nex, miá¹e nac yag, miá¹ co nac nex ne rdeeda. Teḻ yag wena nex wen rquia low, togo yag ncuaangaaw, nex ncuaanaque rquia low. 34 ¡Scaque to nagoá¹ zhin meá¹dox! ¿Zha naá¹ to nadieá¹ gac to miech wen, teḻ desde zdoo to ntseeb? Miech ntseeb to gane squi rzë xtiidz to, sac goá¹, ¡grëse diidz ne rriee ro miech, zdoo zho rzaw! 35 Gacxe waa, zha ne mbe zdoo, niapse diidz wen, diidz ndooladz nac xtiidz zho. Saá¹gue zha ne ntseeb zdoo, niapse diidz ntseeb, niapse diidznë rrieeche ro zho. 36 Ni gaḻ dze ne goá¹ guá¹ Dios guieḻwxtis, ib tedsod zuá¹quizh me miech tib tib diidz ntseeb, tib tib diidznë ne sca rriee ro zho. 37 Sac goá¹ zigne rzë xtiidz zho niina, miá¹ co cueequia zho gaḻ dze co, o miá¹cogaa cteedquie zho. 38 Tib dze wbig zla zha farisé lo Jesús gza zho zla maistr ley, rëb zho lo me: âMaestro, racladz no dziaá¹ no guá¹ luu tib milagr, milagr ne glu nli Dios pxeeḻ luu. 39 Pquiab me rëb me lo zho: âNazdpaa ntseeb to, squitaa gocndip zdoo to nëz lo Dios, ¿zha nacraa milagr ne racladz to gaá¹ to? 40 Stibaque milagr goá¹ gaá¹ to, lëë miá¹ co gac zeeá¹ gaḻ dze ne laa Mgui ne pxeeḻ Dios, tso leá¹ liu tsoá¹ dze, tsoá¹ guieel zigne bio Jonás leá¹ meḻ nroob co tsoá¹ dze ni tsoá¹ guieel. 41 Ni gaḻ dze ne goá¹ guá¹ Dios xquieḻwxtis me, ib steedquie zha NÃnive miech ntseeb ne nac to i; sac goá¹ zeeá¹e güeynee Jonás lo zho, grëse zho psaan xquieḻntseeb zho wbig zho nëz lo Dios, laa to nëde to gon to diidz niicle ne lo to nu zo tib meá¹ ne mazdraa non lo Jonás. 42 Scaque rein ne bzob nëz Sabá, steedquie me to gaḻ dze co, sac teḻ rein co goḻwi gaá¹le pa lo guidzliu ne briee me biaadgaá¹ me rey Salomón, biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón. Ni to lo to nu zo meá¹ ne mazdraa non lo Salomón, ni ib ronde to xtiidz me. 43 ‘Teḻne csaande to xquieḻntseeb to i goá¹, low lozh to. Sac to zig bzhaac tib zha ne psacsi meá¹dox. Zeeá¹e briee ma zdoo zho, güey ma güeyquianzë ma grë dan zit güeyguib ma dieá¹ pa cuëz ma. Goá¹se ma rdzield zaatne cuëz ma, 44 rëb ma: “Mazd laa naa gbireque guia naa zaatne brie naa ga.” Zeeá¹e biire ma bdziá¹ ma zdoo zha co, goá¹ ma nroob lugar no, pale tib yu dets, 45 nacne güeyaque ma güeyxi ma zgadz sameá¹dox ma, ma ne mazdraa ntseeb blëznie ma zdoo zha co. ¡Dzigole mazdraa mban biaaá¹ zha co, lëdlegaa zigne goc zho glo! Scadaa nagoá¹ gdzieelo to. 46 Laa me bii noneeque, zeeá¹e laa xniaa me ni zha bets me bdziá¹, racladz zho gzodiidznie zho me. Per brieelod nzëëb zho haxta leá¹ yu, sac scataa miech guizhiu ne ndxie lo me ga. 47 Dzigo rëb tib zho lo me: âLaa xniaa luu goá¹ ni zha bets luu quiambëz luu nëz ley, racladz zho gzodiidznie zho luu. 48 Pquiab me rëb me: â¿Xnia naa ye, bets naa ye? 49 Blis nia me, blu me grë xpëëdscuel me, dzigo rëbchaa me: âZha ne goá¹ nac zig zha rii, lëë xnia naa ga, lëë bets naa ga. 50 ¡Sac grëse zha ne ruá¹ miá¹e rnabey Pxoz naa meá¹ ne zob gbaa, grëse zha co nac bets naa, nac bzian naa, nac xnia naa!
